Teda takmer. Muž v šedom balonaku s kapucnou na hlave stál uprostred námestia a nervozne prešlapoval z nohy na nohu. Očakával velké stretnutie. Stretnutie, ktoré malo všetko od základu zmeniť. Krátil si čas pozorovaním potkana hrabúceho sa v smetnom koši kúsok od neho.
Ale čím dlhšie čakal, tým vačšiu chuť mal odísť.
Vedel, že očakávaná osoba príde, ale nebol si istý, či sa s nou chce naozaj stretnúť.
Na vonok pôsobil pokojne, ale vo vnútri prežíval mix strachu, napatia, neistoty, ale aj vzrušenia a velkých očakávaní.
Presne tie pocity, ked sa máte stretnúť s Králom fejkerov a započať s ním najvačší ojeb, aký kedy kto vymyslel.
Ojeb, ktorému by podla očakávaní malo naletieť celé mesto.
V tom si muž všimol, že niečo nesedí. Na námestí bolo 5 lavičiek, ale odrazu videl len 4.
Kam zmizla tá piata ?
Pomalým krokom sa bližil k lavičkám, ked v tom ho niekto chytil zozadu za rameno.
,,Tak si prišiel priatelu.'' , povedal neznámy, počítačovo upravený hlas spoza muža v balonaku.
Muž sa otočil.
Videl pred sebou osobu prezlečenú za lavičku.
Nebolo možné ani odhadnúť, či je to muž, alebo žena.
,,Král fejkerov predpokladám'', skonštatoval a úctivo sa uklonil.
,,Máš pre mna istú vecičku ?'' , opýtala sa chodiaca lavička.
,,Mám ju pane'' odpovedal muž v balonaku.
Z vrecka vytiahol malú zapečatenú krabičku.
Sám nevedel, čo je vo vnútri. Postupoval len podla inštrukcíí.
A tie boli také, že ju má len odovzdať.
Ked sa nad tým muž zamýšlal, uvedomil si, že lepšie je to asi ani nevedieť.
Podal ju Královi fejkerov - laviičke s rukami, ktorá pred ním stála.
Zrazu sa mu zatočila hlava.
Odpadol.
Ked sa prebudil, uvidel, že na hodinkách neubehla ani minúta, ale Král fejkerov bol už preč.
Jedným si bol muž istý. Nech je to čokolvek, bude to velké......
Angažmá samého krála je toho zárukou.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Volám sa Matúš a som lovec fejkerov.
V roku 2065 , ked medzinárodný štatistický úrad zistil, že pravda už takmer neexistuje, vláda schválila zákon regulácie fejkov a založila organizáciu Antifake , ktorej príslušníci chránili posledných pár slušných ludí pred ojebmi tých, ktorí sa na niečo stále hrajú.
Sme novodobí policajti, ochrancovia cti a čestných pohnútok.
Sme lovci fejkerov.
V ten večer, kedy začína môj príbeh som sa venoval svojej obvyklej rutine.
Bol som na diskotéke a sledoval som jeden na pohlad milý párik pri stole nedaleko od baru,
Len na pohlad.
Chlap, ktorý sa snažil zaujať naivné dievča bol v skutočnosti fejk.
Mojou úlohou bolo dať mu ban.
Pred tým, som ale počúval a tajne nahrával ich konverzáciu, aby som tak získal dôkaznú hodnotu.
,,Ach Fernando , na niekoho ako si ty som čakala celý život.'' , povedalo dievča v značnom štádiu namotania.
,,Ja tiež , vieš..... vždy som stretával len ženy, ktoré ma chceli pre moju pozíciu vo firme, peniaze, autá , prestýžne večierky a vilu na Kanárskych ostrovoch.... ale cítim, že ty si iná. Ty ma chceš, lebo som to proste ja.''
,,Fernando milujem ťa! ''
Viac som nepotreboval. Prišiel som k stolu a povedal som:
,,Som Matúš Flumen z Antifake a vy ste sa stali obeťou fejku.''
,,Tento muž sa nevolá Fernando, je to Gejza Horvath a v skutočnosti pracuje ako smetiar.''
,,Ale čo ten prsten a drahé šperky, ktoré má na sebe a tá košela , ved to si smetiar nemôže dovoliť'' , oponovalo mi dievča.
,,Košelu zdedil po otcovi a šperky sú falšované. Pána Horvátha už sledujeme dlhú dobu a máme ho v našej databáze.'' , uistil som dievča a zobral som si ten fejk stranou a oprel ho o stenu.
,,Pán Gejza , týmto vám udelujem ban na mestské podniky v trvaní jeden rok.''
,,Mám 31 rokov a ešte som nemal sex.... chcel som si len konečne vrznúť.....'' , zašomral sklamaný Gejza a pobral sa preč.
Ked som dokončil prácu v bare , vrátil som sa do strediska Antifake prebrať další prípad.
Bol som šokovaný, ked som zistil, že ním bude vydať sa po stope samotného Krála fejkerov.
Pokračovanie nabudúce
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
schizoofrenik
25. 1.januára 2012 11:28
Napíš svoj komentár