V PARKU Unavená životom dym z cigarety stúpa chcem len spať... no telo si pýta Dlho som už nespala klesnem na lavičku... slza mi však stekala rovno na trávičku. Nechápem sa nechápem svet okolo mňa Nestíham,..nežijem..........! Príroda ma pozdvihla Komáre si pochutili na mojej krvi sú asi jediné kto si na mňa spomenie Zúfalstvo,ale zároveň nirvána. Ja idem ďalej,toto ma už neskolí.. Pozerám do neznáma a cigareta zhasína pomaly ako ja.... tato basen je to najuprimnejsie co som kedy napisala.vznikla v hlbokej depke v parku,ked som sa citila sama,hrozne sama.. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj