Kríza kapitalistického systému sa odzrkadľuje na buržoáznych pseudo hodnotách, morálke, náboženstve, politike a filozofií. Myslenie, ktoré nenásilnou ale účinnou formou očkuje do ľudí aktuálny systém sa vyznačuje na prvý pohľad vysokou mierou liberalizmu či pocitu nekonečných možností vo všetkom. Je to však naozaj tak? Nie je to iba ilúzia, ktorú nám predstierajú hlasné trúby jedinej svätej pravdy? Kapitalizmus bol pri svojom zrode pokrokovým spoločensko-ekonomickým systémom, ktorý „bol schopný produkovať moderné myslenie a nových filozofov svojej doby ako boli Locke, Hobbes, Kant, Hegel, Adam Smith či Ricardo“ [1]. Akých intelektuálov produkuje dnes? Masy „nekonečných možností“, pseudointelektuálov postmodernizmu, ktorí hľadajú pravdu, ktorú však sami popierajú? Hovoria o konci ideológií a histórie. Neveria progresu, pretože buržoázia už pred dlhým časom zanechala svoju historickú úlohu byť progresívnou. Hovoria o konci ideológií pretože už nie sú schopní žiadnu vytvoriť. Buržoázni filozofovia dnešnej doby si myslia, že skoncovali so starou filozofickou školou alebo metafyzikou. No naopak ich nekonečné blúdenie a neschopnosť nájsť odpoveď na žiadnu filozofickú otázku ich zabetónovalo do ich večného metafyzična, z ktorého niet cesty von.
Keby sa jednalo len o číre filozofovanie bez akýchkoľvek dopadov na spoločnosť bolo by to menším zlom. No práve myslenie novodobých „intelektuálov“ je príčinou strnulosti systému, ľudskej konformity v otázkach o zmene fungovania sveta. Prečo už ľudia prestali byť kreatívni? Veď to bola vždy kreativita, ktorá hnala ľudstvo dopredu. Bola to kreativita, čo historicky odlíšila človeka od zvieraťa. A dnes? Stávame sa zvieratami. Hmyzom vo veľkom mravenisku, ktoré je naprogramované zhora ako má fungovať, čo kedy a ako má ten ktorý mravec urobiť. A ak nie? Je odsunutý na okraj a odsúdený k záhube. Filozofia súčasného postmodernizmu z ľudí robí ovce, ktoré sa točia v blúdnom kruhu myšlienok na ktoré si dokáže odpovedať každý svojsky a z nekonečne veľkého množstva uhlov pohľadu. Existuje však nekonečné množstvo právd? Hovorí sa, že každý má svoju pravdu. Z hľadiska logiky je to nezmysel a je to len produktom solipsizmu, „iba ja existujem a všetko ostatné je len predstava“. Je intelektuálne si myslieť, že existuje iba moje ego v mojom svete hľadajúc „vlastnú pravdu“? Táto ilúzia ovláda ľudí, ich myslenie a nimi determinované činy. Ja a moje rozhodnutia. Ja a môj život. Ja a moje peniaze. Ja a ja. Dnes sa veľa ľudí nazýva intelektuálmi. Čo je to vlastne za slovnú hračku, ktorej cieľom je ohúriť a nalepiť na seba nálepku „som niečo viac“? V skutočnosti o veľa nejde. Z hľadiska spoločenskej deľby práce poznáme prácu duševnú a manuálnu. V buržoáznej spoločnosti sa zaviedol pojem intelektuál, ktorý zastrešuje všetkých, ktorý myslia systémovo a tvária sa pri tom trápne dôležito. Intelektuál je dnes ten, kto bludnými omáčkami opíše väčšinou kriticky všetko, čo sa vymyká kontextu jeho buržoáznej ideológie. Nenechajme sa pomýliť, že sa to týka len takzvaných liberálov, týka sa to aj vrajkonzervatívcov à la Štefan Hríb a iné zaujímavé figúry tejto buržoáznej kultúry. A ostatní? Tí im to všetko zjedia, naservírované na tanieriku večne sa ľutujúc a prosiac v kostole o spásu v podobe akéhosi anjela s ohnivým mečom, ktorý vyrieši všetky ich túžby po lepšom živote, ktorý si nevedia sami zariadiť. To samozrejme systému a jeho lokajom vyhovuje.
Potreba dialektiky
Buržoázna filozofia sa stala vyprahnutou a zakrpatenou. Je ďaleko od reality a ukazuje svoju maximálnu odcudzenosť obyčajnému človeku. V žiadnom historickom momente vývoja filozofie nebola taká irelevantná ako dnes. Totálny úpadok modernej buržoáznej filozofie môže byť vysvetlený tým, že Hegel priviedol tradičnú filozofiu k svojmu vrcholu zanechajúc veľmi malý priestor pre jej ďalší rozvoj. Ale najpodstatnejší v tejto kríze modernej filozofie je rozvoj vedy [2].
Odkedy si človek začal uvedomovať svoju existenciu zamýšľal sa aj nad vznikom sveta a jeho fungovaním. Kládol si primitívne otázky na ktoré hľadal primitívne odpovede väčšinou sa uchyľujúc k náboženstvu alebo niečomu nadprirodzenému. Rozvojom výrobných prostriedkov sa však toto myslenie rozvíja a vznikajú mnohé filozofické teórie. Industriálna revolúcia znamenala nie len zmenu v spôsobe výroby ale takisto bola odrazovým mostíkom pre zásadnú zmenu filozofického myslenia. Práve vďaka rýchlemu rozvoju vedy a techniky sa samotná filozofia a jej hľadanie odpovede na otázky bytia zmenila z spirituálnej na objektívnu hľadajúc odpovede prostredníctvom skúmania prírody a procesov, ktoré v nej prebiehajú. Základ dialektiky je skúmanie v procese neustálej zmeny, pohybu a rozvoja. Aj keď sa nám zdá, že sa nič nedeje, materiálne sa neustále mení. Dialektické myslenie znamená myslenie reflektujúce každú zmenu a neustály súboj protikladov. Touto metódou dokážeme nielen neustále aktualizovať naše poznatky a postoje, ale aj objektivizovať a spresňovať naše pohľady na danú problematiku. Pre zovšeobecnenie môžeme uviesť tri základné základy dialektického myslenia [3]:
- zákon premeny „kvantity“ na „kvalitu“ a opačne
- zákon jednoty a boja protikladov
- zákon negácie negácie
Bez dialektického myslenia nie je možné dosiahnuť objektívny pohľad na procesy okolo nás a už vôbec nie na históriu. V dnešnej spoločnosti postmodernizmu a ultraliberálneho myslenia je nanajvýš dôležité uvedomiť si jednotnosť sveta a jeho fungovanie na základe neustáleho boja protikladov. Materialistické chápanie sveta nám nevyše umožní neustále napredovanie nie len vo filozofickom, ale najmä praktickom živote: vynaliezaní nových technológií či objavoch iného typu. Bez vývoja zaostaneme na súčasnej úrovni, budeme tak maximálne môcť viesť nekonečnú polemiku či čierna je v skutočnosti biela alebo naopak či modlenie sa k bohu namiesto neustáleho napredovania, ktoré ľudstvo na to, aby prežilo dnes potrebuje ako soľ.
Mateo
[1] Woods, Alan. Reformismo o revolución. Filosofía y ciencia. Madrid. Fundación Federico Engels. 2008. Strana 41
[2] Tamtiež, strana 43
[3] Tamtiež, strana 47; Woods cituje Engelsa z diela Dialektika prírody (pozn.autora)
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
2
Keď vravíš o argumentoch, nenapísala si ani jeden okrem toho, že si sa začala smiať a že autor nedokáže pracovať s argumentami. Neviem vlastne ani na čo reagovať, keďže mi nie je dosť jasné čo ti vadí. Autora poznám a myslím, že je schopný kritického myslenia a je aj dostatočne rozhľadený. Asi si nepochopila myšlienku a rovnako patríš k tej istej intelektuálnej žumpe, ktorú autor kritizuje.
3
Inak, študuješ ty filozofiu alebo také niečo?
Či si len taký subjektívny laik?
Či si len taký subjektívny laik?
5
Prečo neuvádzaš zdroje tvojich článkov?! Je neskutočne neslušné "podpísať sa" pod text iného človeka.
A kde študuje?
Pretože odbor "dialektický a historický materializmus" sa určite na žiadnej (nekomunistickej) škole nevyučuje.
A kde študuje?
Pretože odbor "dialektický a historický materializmus" sa určite na žiadnej (nekomunistickej) škole nevyučuje.
7
@alpynus dolu je podpísaný autor, ja tu publikujem všetky články ktoré napísali moji ľudia včetne mňa. Nepotrebujem uvádzať zdroj, je to copyleft. Ale ak máš záujem tak: » vzdor.org/index.php?optio...
8
@blackproletar
Mohol si v článku nepísať jednoznačnejšie, že autorom je niekto iný. A odpovieš nám, že kde študuje?
Mohol si v článku nepísať jednoznačnejšie, že autorom je niekto iný. A odpovieš nám, že kde študuje?
9
@alpynus Vzhľadom na osobnú bezpečnosť našich ľudí nezverejňujeme osobné informácie jeden o druhom. Ak si nájdeš naňho kontakt a povie ti to sám tak ok.
Napíš svoj komentár
-Hovorí sa, že každý má svoju pravdu. Z hľadiska logiky je to nezmysel a je to len produktom solipsizmu, „iba ja existujem a všetko ostatné je len predstava“.-
lebo som sa začala veľmi smiať.
splietaš piate cez deviate bez jediného logického spojovateľa, ktorý by poukázal na to, že z filozofie ovládaš viac ako len pár pojmov a že si prečítal aj niečo iné ako žvásty z hláv trockistov. či ako sa to povie po slovensky.
typicky pseudointelektuálny text bez skutočne rozvinutých argumentov. je ich tu len zbytočne veľa, aby to pôsobilo inteligentne, vzdelane a rozhľade, ale stráca to údernosť a najmä to prinúti čitateľa pochybovať o autorovej schopnosti kritického myslenia, pokiaľ nie je schopný dôkladne pracovať s tromi kvalitnými argumentami.
odpad.