snom. Ty vidíš len svetlá pred sebou, ja hrmotného kovového draka s rozžeravenými pľúcami. Ty si pokojný, ja tŕpnem na špičkách, zatínam päste, hryziem!
si peru a prekrikujem šuchot neviditeľných krídel. Vtedy beštia vydýchne a krajina vzbĺkne, len ty sedíš uprostred inferna nedotknutý, pretože táto realita je pre teba smutným snom.
Ty vo mne vidíš vizionára, ktorý sem nepatrí, stretli sme sa len kdesi na rozhraní svetov, kde ufúľaný Cháron sedí na svojej paripe a kričí
na samovraha... a ty otváraš srdce pokladom jeho hrdzavejúcej obludy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár