Keď jeho priateľ neodpovedá, pokračuje:
“Spomedzi všetkých ostatných práve ty ideš prvý...“
Odloží cepín a vytiahne zbraň, dôstojnícky luger.
“Myslel som, že pôjdem s tebou, ale je tu smiech a... a zima, ostanem ešte chvíľu, čo povieš? Nič... Ja viem, nemohol si vedieť, že to bude takto.“
Chvíľu bezradne hľadí do diaľky. Nakoniec mu však nechce byť nepriateľom, preto zahodí pištoľ a privinie si urnu k hrudi.
“Pripravený?“ povie pomaly a sám si prikývne.
Čiastočky popola sa rozptýlia v riedkom vzduchu.
“Nehnevaj sa prosím... ešte aspoň jedna osemtisícovka.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár