Moja ruža

Ruže hrajú v mojom živote dôležitú úlohu. Sú to malé symboly ,ktoré ma sprevádzajú tou tŕnistou prechádzkou . Moja matka ich má rada tiež, je to ale spôsobené tým ,že sa chce vyrovnať kolegyniam z práce ,ktoré húževnato listujú v Starkli a objednavajú si golden rose za 2 litre.
Moja obľúbená vlastnosť lenivosť mi bráni kráčať v šlapajách mojej matky. A tak fialky na mojom parapete pociťujú smäd Indiana Jonesa po úmornej ceste Saharskou púšťou. Rastliny ma všeobecne zaujímajú asi do takej miery ako štátny rozpočet.
Ruža ale nie je pre mňa rastlina, ruža je vznešenosť ruža je láska, ruža je svet, radosť i smútok. V piatok som si odtrhla z našej záhrady malý púčik. Dala som si ho do štamprla od absolut vodky. Pozerám sa na ňu každý deň ako si tam pekne sedí a čím je staršia tým je krajšia......až úplne nezomrie a jej vetché lupienky splynú s prachom všedných dní.
Stále viac a viac túžim mať ružu, ktorá mi nezahynie z dňa na deň aj keď ju nebudem držať pod skleneným zvonom. Chcem sa o ňu starať dávať jej svoju lásku a ona sa bude na mňa usmievať, tým úsmevom ruže.....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu