Prestala som vnímať, čo sa okolo mňa deje. Pripadala som si sama ako ešte nikdy. To teplo, čo som cítila ešte pred chvíľov, sa vytratilo. Telom ma oblial chlad. Okamžite som vstala a bežala som k svojmu autu.
""Co to robíš? Paťa? " snažil sa ma zastaviť Michal. "STOJ!" ale márne. Dostala som sa z jeho rúk a podarilo sa mi prísť až k autu.
Naštartovala som. Pridala som rýchlosť a z hlavnej cesty som odbočila smerom k lesu. Pridala som ešte viac. Ručička ukazovala rýchlosť vyššiu ako 90 kilometrov za hodinu.
"Cítiš?" tentoraz sa mi nesnívalo. Naozaj som počula hlas.
"Vieš, kto ju zabil!" zkríkol cudzí hlas.
"Bol to on! Bol to ten, čo sa s tebou len zahráva! "
"Kto?" šokovane som pri jazde vykríkla.
"Vyslov jeho meno!" nútil ma hlas. "Vyslov!" zúrivo zakričal. Nerozumela som ničomu. Ale hlas ma donútil uveriť tomu.
"Michal." neodpovedala som otázkou ale odpoveďou. Hlas sa začal smiať.
"Musí zomrieť. Musíš pomstiť tvoju starú mamu. " Pocítila som zlosť. Po tvári mi stekali slzy viac a viac. Niečo ovládlo moje ruky a nohy. Pridala som na rýchlosti ešte viac. Vtom som pred sebou zbadala obrovský útes. Auto to malo namierené rovno do neho. Chcela som brzdiť, ale nemohla som ovládať svoje nohy. Chcela som vytočiť volant do opačného smeru ale ruky si robili, čo chceli. Srdce mi začalo byť tak ako nikdy. Tlak sa zvyšoval. Videla som len ako sa útes stále približoval a približoval. A vtom.... TMA.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár