Zapredaj dušu diablovi inak....(11.kapitola: Zapredaj mi svoju dušu)

"Cítila si ten náraz?" obklopená tmou mi znova v ušiach zaznel ten "známy" hlas.
"Kto si? A prečo ťa stále počujem?" spýtala som sa. Chcela som konečne zistiť či som sa zbláznila a je to len sen alebo sa naozaj niečo deje.
"Vieš kto som. A vieš aj prečo ma stále počuješ." Pri týchto slovách som si spomenula na to, čo mi vravela starká. Vravela mi o...
"Áno! Vyslov to!" povedal hlas akokeby dokázal čítať to na čo myslím.
"Diabol." To bolo to, čo chcel počuť? Bol to naozaj diabol?
"Bravúrne! A teraz ti trošku pomožem s odpoveďou na tvoju druhú otázku." Zrazu tma zmizla a uvidela som lúku. Nádhernú prekvitnutú lúku, vedľa ktorej stál krásny domček. Okolo mňa sa naháňali dve malé deti. Keď som sa otočila zbadala som dve postavy. Jednu som nepoznala. Bol to vysoký, krásny muž s tmavými vlasmi. Jeho oči na mňa zalúbene hľadeli. Cítila som príliv pocitu, ktorý som vlastne poriadne nepoznala. Keď som zbadala druhú postavu, vbehli mi do očí slzy. Stála tam starká. Zdravá a živá. Chcela som ju objať no v tom sa všetko okolo mňa rozplynulo. Pocítila som zlosť a smútok zároveň.
"Za všetko može ON! A ty to vieš. Áno Patrícia. Márne sa snažíš si to nepriznať. Chceš vedieť ako to bolo? " presviedčal ma hlas. Chcela som vedieť, čo sa stalo. Chcela som vedieť, prečo je moja starká mŕtva. Vtom sa tma znova zmenila. Tentoraz nie na lúku ale na vnútrajšok domu. Vnútrajšok starkiného domu. Videla som starkú ako stála v kuchyni a niečo hľadala. Spoza mňa sa vynoril Michal s jeho strýkom. Očividne to bolo ráno, keď som tam spala. Michal starkej podal kyticu kvetov. Než ich v kuchyni namočila do vázy počula som ako sa zhovárajú. Jeho strýko mu vravel, aby ma zobral preč. Stále som nechápala. Až pokým som nepočula posledné slová.... : "Konečne zomrie." Takže on to mal celý čas naplánované? Využiť ma, aby zabili starkú? Prečo? Veď starká nikomu nikdy neublížila. Potom som videla ako sedia v obývačke, keď som ja bola preč s Michalom. Postavil sa a šiel jej po vodu. Do pohára jej nasypal prášok. Podal jej ho.....
"Nie! Starká! NIE! Nepi to!" plakala som.
"Už vieš prečo ma počuješ?" spýtal sa hlas. Mlčala som.
"Chceš byť šťastná a len ja ti dokážem toto dať. Splním ti čokoľvek chceš. Vrátim ti starkú. " Vrátiť starkú? Pri týchto slovách mi prestali tiecť slzy z tváre.
"Vrátim ti ju. Ale tiež mi za to niečo dáš." Cítila som ako sa diabol približoval až musel byť celkom blízko.
"Zapredaj mi svoju dušu..."

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu