Kráčala som temným lesom. Nebola tam žiadna cestička a takmer nič som nevidela. Kolená sa mi podlamovali a dych dochádzal až som padla na zem. Ostala som chvíľu ležať, keď som pocítila niečiu prítomnosť hneď predomnou. Zdvihla som zrak.
"Starká..." Stála rovno predomnou. Chcela som jej povedať toľko vecí ale akoby mi zamrzlo hrdlo. Len som na ňu nemo hľadela. Podala mi ruku a pomohla vstať na nohy. Stále sa na mňa usmievala bez toho, aby mi niečo povedala. Svoj zrak zrazu uprela na knihu, ktorú držala v rukách. Podávala mi ju. Všimla som si, že som ju už videla. Potom som si uvedomila, že mi podávala ten denník, ktorý som nedávno našla. Nestohla som v ňom toho veľa prečítať. Stalo sa toľko vecí. Ale prečo mi ho podávala? Čo mi tým chce naznačiť? Načiahla som sa po denník, keď zrazu všetko zmizlo. Zasa ma obklopila len prázdna tma.
"Pán doktor, bude v poriadku?" ticho v tme prerušil chlapčenský hlas.
"Áno. Mala obrovské šťastie a to aj vďaka tebe. Keby si nezavolal pomoc včas nemusela tu byť. Je však veľmi zvláštne, že vzhladom na to, čo sa stalo schytala len nejaké odreniny a zlomeninu rebier. Nechápem to." odvetil hlas doktora. Pocítila som dotyk na svojej ruke.
"Myslíte, že ma bude počuť aj keď spí?"
"Nechám vás tu osamote a skús." Doktor odišiel. Tma sa naraz strácala a ja som videla izbu nemocnice.
"Paťa?" otvorila som oči. Svoj zrak som uprela na postavu sediacu vedľa mňa na posteli. Chvíľu som videla rozmazane.
"Si hore. To je úžasné." nadchol sa Michal. Áno! Bol to Michal. Zrazu ma hrozne zabolela hlava a zapišťalo mi v ušiach. Bola to neskutočne silná bolesť. Trvalo to síce len zlomok sekundy ale mne to pripadalo ako večnosť. V hlave sa mi stihlo prevýriť vyše tisí vecí. Kolotoče, jazero, diabol, starká.....smrť.
"Starká? Kde je?"
"Je mi to lúto Paťa." A v tom mi to došlo. Okamžite som svoju ruku vyslobodila spod jeho. Odsunula som ako sa dalo. Starká je naozaj mŕtva. Nie je to len sen. On! Za všetko može on a jeho strýko!
"Zmizni! Vypadni!" začala som kričať.
"Paťa?! čo sa to s tebou deje?"
"To ty! Vedel si, že zomrie! Tvoj strýko ju zabil a ty si o tom celý čas vedel!"
"Čože? O čom to hovoríš?" Úsmev mu klesol a pohľad upriamil na mňa ešte viac.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tooniickaaa  8. 5. 2011 13:23
ooooooooooooooo
Napíš svoj komentár