"Prepáč. Nechcel som. Len som.... zaplatím to ak chceš." ospravedlňoval sa mi neznámy chlapec. Videla som ho prvýkrát, nato aké je toto mestečko malé. Určite nebol odtialto! Bol vysoký, s plavými vlasmi. Na sebe mal tmavé džínsy s bielym tričkom.
"To je v pohode. Aj tak sme ju chceli vyhodiť. Nikto nemal o ňu záujem." vyšlo zo mňa.
" Volám sa Michal. A ty?" usmial sa na mňa. Asi sa snažil tú škodu zakryť svojím úsmevom, čo mal už určite odskúšané s mnohými babami. Chvíľu som váhala či mu poviem ako sa volám, alebo ho nechám v tom. Ale nemala som náladu na hry.
"Patrícia. Som Patrícia. Hľadáš niečo?" odpovedala som. Chvíľu na mňa hladel ako na prízrak.
"Ja... vlastne nie. Nie som odtialto. Prišiel som sem kvoli strýkovi, ktorý tu má svojich starých priateľov. Tak si to tu trošku obzerám." znova sa usmial. A vobec sa mi to nepáčilo, pretože ma dostával do rozpakov.
" Paťa som spať! Ak chceš možeš ísť." prerušila ho Laura, ktorá sa práve vrátila. Pozrela som na hodiny. Bolo práve niečo pred piatov hodinou. Vzala som batoh, jemným náznakom pier som sa rozlúčila a odišla som. Čakal ma večer plný utrpenia. Ách!
Prišli sme na miesto k starej mame. Bolo tu neskutočné množstvo ľudí. Ani som sa nečudovala, veď starú mamu mal rád asi každý.
"Vitajte zlatíčka moje! " privítala nás stará mama s otvorenou náručou. Pevne ma objala a pošepla :" Som rada, že si tu." Aj ja som bola celkom rada, že starú mamu vidím. Navštevovali sme ju málo, čo bolo rozhodnutie mojej mamy. Stará mama bola úžasný človek. Keď som bola ešte malá trávili sme spolu kopec času. Učila ma variť, piecť,....Bola mojou druhou mamou.
Vyše hodiny sme chodili a zoznamovali sme sa s ľuďmi, ktorých sme nepoznali. Prišla spoločná večera, ktorá začala veľmi pekným príhovorom na počesť starej mamy.
"Želám vám všetko najlepšie pani Lansová." ostal mi v ušiach hlas, ktorý som už počula. Veď to je.... Michal! Čo ten tu robí? Neviem o tom, žeby som mala v rodine niekoho s menom Michal. Keď ma zbadal bol tiež v šoku, ale nezabudol na jeho úsmev.
Po večeri som sa potrebovala dostať na čerstvý vzduch, kde by nebol taký hluk. Šla som teda do záhrady, kde som si sadla na hojdačku.Sledovala som ako sa pomaly stmieva a užívala som si aspoň chvíľu ticha.
"Ahoj." pozdravil ma ten známi hlas. Nevedela som ako reagovať. Nechápala som kedy ma stihol uvidieť ako sa vytrácam z domu von a už vobec nechápem tomu, prečo prišiel.
"Ahoj." odzdravila som.
"Nečakal som, že ťa tu stretnem. Pani Lansová je tvoja známa?"
"Je to moja stará mama. A čo tu robíš ty?" spýtala som sa tak, aby to nevyznelo, že sa zaujímam.
"Strýko je jej dobrý priateľ. Párkrát som tu už bol. " znova sa usmial. Tentoraz som to nevydržala a jeho úsmev som mu opatovala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tooniickaaa
8. 5.mája 2011 12:39
to je fakt dobré
Napíš svoj komentár