"Cítiš?" pocítila som znova ten jemný a chladný dych na mojom krku. Neskor na celom svojom tele. Bolo to také silné a zasa také skutočné. Predomnou sa zjavila hmla.Veľká tmavá hmla. Chvíľu som sledovala jej obrazce, ktoré vytvárala. Videla som v nej les. Prázdny les. Zrazu tam stál znova ten chlapec zo včerajšieho sna. Vynoril sa spoza stromov, ktoré vďaka jeho dotyku akoby opať ožili. Mal na sebe oblečené úplne to isté, akoby sa nič nestalo. Akoby ho TO nepohltilo. Akoby vlastne nezmizol.
"Kto si? Prečo sa mi snívaš? " povedala som vystrašene. Do uší sa mi dostalo neskutočné ticho, ktoré však netrvalo dlho.
"Sen?" hlas sa začal diabolsky smiať. Áno, diabolsky. To ma nahnevalo. Chcela som kričať, prečo sa smeje, čo mu je smiešne?!
"Prečo si myslíš, že to je len sen?" tentoraz to nebol ten neznámy hlas,ktorý mi odpovedal, bol to hlas chlapca. Nechápala som, prečo sa ma to pýta on.
"Nemyslím, viem!!" odpovedala som na jeho otázku. Tentoraz som videla jeho tvár zreteľnejšie a zreteľnejšie, ale nie na toľko aby som zistila kto to je. Stále mi niekoho pripomínal. Znova sa začal ku mne približovať jeho pomalým a nežným krokom. Strach akoby opadal. Naraz som nevnímala tmu okolo seba ale len jeho. Bol čoraz bližšie a bližšie. Moje srdce sa rozbúchalo ako nikdy predtým. Ale prečo? Nepoznám ho a predsa niečím hej. Stál tak blízko mňa až sa mi jeho tvár odkryla. Veď je to... ten pohľad, a úsmev, to bol predsa.... Michal!!!
Čo sa to so mnou deje? Ako to, že bol v mojom sne ešte predtým, než som ho uvidela? Lepšie povedané, ako to, že tam vobec bol?! Čo to má znamenať? Už som sa načisto zbláznila?! Nechcem!! Už nechcem! Nechcem ho vidieť! Nemožem ho vidieť. Bolo mi do plaču. Netušila som prečo, ale jednoducho bolo.... Do svojich myšlienok som bola zahĺbená až na toľko, že som nepočula mamin výkrik. Výkrik radosti?
"Zlatičko poď rýchlo dole! Rýchlo!" zakričala na mňa mama z kuchyne. Zlatíčko? Takto ma naposledy oslovila keď som bola malá, a všetko vyzeralo byť v poriadku. Zobrala som župan a bežala som dolu schodmi zistiť čo sa deje.
"Miláčik pozri sa kto prišiel!"

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár