Sedeli sme v malej miestnosti vyzerajúcej ako obývačka. Keďže bola vonku tma jediné svetlo, ktoré mi dovolovalo aspoň trochu vidieť, bolo svetlo z plameňov krbu v stene pred nami. Udialo sa toho toľko, že som prestávala byť taká zaskočená a prekvapená. Moj život sa zmenil od základov a to, čo sa mi ešte pred nedávnom zdalo byť len zlým snom, sa zrazu stávalo skutočnosťou. Pozrela som na toho pre mňa ešte stále neznámeho muža, ktorý sa mimochodom volal Peter, a bez toho aby som musela pohybom pier niečo vysloviť, spustil:
"Bolo pred 19-imi rokmi tu v meste. Pracoval som ako predavač v obchode s náradím. Keď v tom prišla ona. Tvoja mama. Bola krásna. Veľmi sa na ňu podobáš, až je to neuveriteľné. Dokázala si ma získať hneď ako som ju zbadal. Naše pohľady sa na okamih stretli. Cítil som sa ako v siedmom nebi. Ale zrazu prišiel on a pobozkal ju. Úsmev mi klesol, keď som zbadal človeka, ktorý si roky hooril tvoj otec. Ale nedalo mi to. Chcel som ju znova vidieť. Zistil som, že býva len kúsok od obchodu tak som to využil. Stretol som ju samú, bez neho. Rozprávali sme sa dlhé hodiny, až som ju pobozkal. Zostala so mnou vtedy celú noc. Ešte sme sa takto párkrát stretli, keď nato jej vtedy snúbenec prišiel. Pohádali sa, ale ona vedela,že život so mnou nie je pre ňu. Nemal som veľa peňazí a ani poriadny dom. Nemal som ju ako zabezpečiť ale aj tak som to chcel skúsiť. Vtom mi oznámila, že je tehotná. Spýtal som sa jej koho to je a ona len zarito mlčala. Čakala vtedy teba Patrícia ale on ju donútil odísť. Nedokázal som zmeniť jej rozhodnutie a mrzí ma to."
"Takže ste naozaj moj otec? Ale prečo ste ma nevyhľadali? Prečo ste sa o mňa celé tie roky nezaujímali?"
"Kvoli nemu Patrícia. Vyhrážal sa, že tebe a tvojej mame ublíži ak sa čo len na meter k jednej z vás priblížim. A to som práve nechcel. Vyčítal by som si to dokonca života."
"A čo moja mama? Vedela o tom?"
"Nie. Celé tie roky ju ovládal a teba sa snaží tiež. Je to diabol!" Keď dopovedal túto vetu stisla som pasť. Chcela som do niečoho silno udrieť, keď ma v tom chytil Mišo a privinul si ma k sebe. Pocítila som príliv nenávisti k tomu diablovi. Musela som to zastaviť. Už nesmie nikomu ublížiť. Vstala som a z tašky som vytiahla denník. Bola to moja jediná šanca, jediná nádej ako toto celé zastaviť. Otvorila som ho a začala listovať. Pohľad mi uprel na stranu s rovnakým dátumom ako dnes. Stránka bola niečím poliata až na posledné vety : Koniec sa blíži. A len odvaha a potlačenie toho diabla mi dokáže z tohto súboja vyjsť ako víťaz.
"Dcérka som si istý, že diabol vie kde si a nepotrvá dlho kým príde. Ale ak chceš vyhrať musíš zničiť obe jeho stránky." povedal Peter.
"Obe stránky?" pozrela som nechápavo.
"Pokiaľ sa nemýlim chodí za tebou aj v snoch. Najprv musíš poraziť túto časť jeho ja. "
Blížila sa polnoc, čo znamenalo pád do snov.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár