Musela som niečo spraviť aby sa vo mne to prázdne miesto zaplnilo. Obliekla som si červené šaty vyšla z izby a zišla po masívnych drevených schodoch k veľkým vchodovým dverám domu. Chytila som kľučku a pomaly otvorila dvere. Išlo to ťažko, lebo dvere boli veľké a staré. Vyšla som z domu a chvíľku šla po ceste, po chvíli som odbočila, vôňa ruží ma lákala. Volali ma k sebe aby som ich ovoňala. Podišla som k jednému z kríkov zohla sa a nos priložila k najkrajšej krvavočervenej ruži. Voňala neopísateľne. Šla som ďalej. Vyzula som sa a topánky nechala na trávniku. Začal fúkať vietor, ktorý mi rozvial moje dlhé vlasy a šaty. Vietor ustal a predo mnou sa zjavil muž. Veľmi som sa zľakla jeho čiernych očí. Spoza vysokého muža vyletel vlk, začal okolo mňa krúžiť. Vrčal na mňa s vycerenými zubami a tiekli mu sliny z tlamy. Bála som sa. Nevedela som, kto je ten muž a čo chce.
„Nádherná vôňa, no o chvíľu tu budem cítiť tvoju krv! “
„Vidno, že nevieš kto s som.“ Napriek krúžiacemu vlkovi som sa dokázala usmiať.
„Ale viem. Si dcérou pána. Myslíš si, že prečo bývaš v tomto sídle? Odkiaľ máš tie peniaze? Prečo sa ti tak darilo? Prečo umierali ľudia, ktorých si nemala rada? Myslíš, že prečo si taká aká si? Za všetko môže iba on. Si jeho potomkom.“
„Kto je on? “ ani som nestihla dopovedať otázku a ten chlap sa ku mne priblížil.
„Dohodneme sa takto: ak zabiješ vlka, poviem ti to. Nemal by to byť pre Teba problém, keď si, kto si. Na ňu! “ vyskočila som, ešte vo vzduchu som z podväzkov vytiahla dýky. Dopadla som medzi nich a so vztýčenými dýkami v rukách. Vlk sa ku mne rozbehol a odrazil sa od zeme aby po mne skočil. Čupla som si a do nadomnou letiaceho vlka som vrazila dýky. Letiaceho vlka s napichnutými dýkami v hrdle som hodila o zem.
„Bravo, krv sa nezaprie, len škoda, že tá tvoja je polovičná, potom by si bola dokonalá. Na prvý pohľad aj si, no chýba ti nesmrteľnosť. Potom by som o teba stál.“
„Nesmrteľnosť, čo to táraš? “
„Myslíš si, že je normálne, keď dvadsaťročné dievča skolí vlka s dýkou? Vo vašom svete pravdepodobne nie."
„No nie. Ale pre mňa to problém nie je. Som zdatná oproti ostatným.“
„Ach jaj dievča.... Chcela si vedieť, kto je tvoj otec.“
„Áno chcem to vedieť. Celý život bez rodičov a teraz mám šancu vedieť aspoň to, kto je môj otec, tak mi to už povedz! “ neznámy muž zdvihol hlavu k mesačnej oblohe a potom sa pozrel na mňa.
„Si dcérou Padlého. Tvojou matkou bola nádherným výtvorom Boha, bola taká krásna, že sa o ňu zaujímali anjeli, démoni a aj On. Bol s ňou jednu noc. Chcel aby sa mu poddala, tak sa jej líškal darmi. Ale ona sa mu poddať nechcela, odmietala všetko, čo jej ponúkal, a preto sa nazlostil a vzal si ju, aj keď nechcela. Po deviatich mesiacoch si sa narodila a on po pôrode zomrela a teba dali do detského domova, ale aj tak sa o teba tvoj otec staral, čomu sa čudoval dokonca aj Boh. Nepodobalo sa to na neho. Teraz ťa chce zabiť, chce aby si zomrela lebo sa ťa bojí napriek tomu, že si smrteľná. Rastieš a si stále silnejšia a silnejšia a ty ani nevieš o všetkom, čo dokážeš, tento svet, ťa len otupuje.“
„Takže ma máš zabiť? A myslíš, že sa ti to podarí? “
„Sám neviem.“
Poviem Vám iba to, že som prežila. Môj život sa zmenil. A snažím sa stretnúť s otcom... s otcom, ktorý sa ma bojí, a chce aby som zomrela posiela za mnou démonov, ani jeden z nich ma nedokáže zabiť, jedine iba Satan.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mucinka5999
28. 7.júla 2009 17:33
az po mne isli zimovriavky
Napíš svoj komentár