Valpurgina noc (+18)

.
.
.
.
.
.
.

Vonku zúri búrka. Je noc. Počujem iba kvapky dažďa a hrom, cez okno sledujem záblesky svetla. Vstávam z kresla a otváram okno. Chladné kvapky dažďa mi padajú na teplé líca. Sledujem blesky. Sú úžasné! Iba tieto slová ma napadajú, keď sa dívam na tú krásu. Hra tmy a svetla. Nebezpečná krása. Môj pes sa skryl pod písací stôl so sklopenými ušami. Snažím si vychutnávať tieto chvíle, ne každý deň je Valpurgina noc. Dnes majú kúzla väčšiu moc, dnes môžem mať väčšiu moc...

Maleficium je jediná možnosť aby som dokázala žiť. Všetko už mám pripravené. Môžeme začať! Vyšla som z pracovne a môj pes šiel za mnou. Vyšla som do veže, kde už horel oheň a okolo neho tancovali moje dcéry. Vošla som medzi ne a začala som nahlas spievať. Keď búrka ustala všetky sme si vyzliekli šaty a poskakovali, hrali sa so svojimi vlasmi. Strecha sa nad nami otvorila, cez prázdny priestor strechy prenikli lúče mesiaca. Tanec neprestával, mesiac nám dával viac síl v nekonečnom tanci. Plamene ohňa boli stále vyššie, všetky sme cítili silu, ktorá sa k nám dostávala.

Keď som pocítila, že sily je už dosť, dala som mojím dcéram znamenie aby prestali tancovať a začali sme zariekavať:

"Strážca vecí miznúcich
Počuj moje slová
Nájdi to, čo postrádam
Ukáž sa mi znova."


V ohni sa objavila tvár, no nebeská. V ohni bola tvár Leviathana. Pristúpila som blížšie k ohňu, no ako aj predtým nesálalo z neho teplo ale chlad.
„Rád ťa vidím čarodejnica! “
„Aj ja teba Pane.“
„Je Valpurgina noc, však.“
„Áno Pane.“
„Už mi ani viac nemusíš hovoriť. To čo chceš ti dám ale tento rok chcem aj ja niečo od teba.“
„Nerobím toho dosť? Starám sa o to, aby si mal viac duší, prinášam ti ich takmer každý deň! “
„Mne to nestačí! Ak nechce skončiť ako tí, ktorých si dostala do pekla, tak ma poslúchni! “
„Tak čo chceš Pane? “
„Chcem Teba a všetky tvoje dcéry! “ z ohňa vyšiel nahý človek, ale všetci, čo tam boli, vedeli, že človek to ani z ďaleka nie je. Leviathan sa zmenil na krásneho muža s tmavými vlasmi, alabastrovou pokožkou a červenými očami.
„Najprv chcem teba čarodejnica! “ podišiel ku mne so stoporeným údom. Najprv ma chytil za prsia a bozkával mi ich. Pobozakal na pery, jeho jazyk skúmal poctivo moje ústa, potom ma chytil ma za boky. Prisunul sa ku mne ešte bližšie a a zabodol do mňa svoju kopiu. Nahlas som vzdychla. Začal ma privádzať do rozkoše, akú som ešte s nikým nezažila. Stále som vzdychala viac a viac. No stále mi to nestačilo. Otočil si ma a chcel aby som sa zohla, následne mi vrazil do zadku svoje žezlo. Naspäť si ma otočil čelom k sebe, kľakla som si a s chuťou som cúmľala obrovskú krásu. Odstrčil ma od seba a povedal:
„Už stačilo čarodejnica, teraz sú na rade tvoje dcéry! “

Spali sme, pred nami ešte dohorieval oheň. Zobudila som sa, keď mi do tváre vleteli lúče slnka, ktoré som tak neznášala. Leviathan bol už dávno preč. Šla som sa obliesť do izby. Pozrela som sa do zrkadla, mala som pocit, že som ešte krajšia ako pred tým. Táto obeť sa mi vyplatila, som krajšia a môžem žiť ďalší rok.



.......................................................................................................................................................

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu