Čakala tam naňho vyše hodiny, no on neprichádzal. Nakoniec sa rozhodla, že to čakanie vzdá a pôjde domov. Večer sa mu snažila dovolať no on nedvíhal, a preto sa bála či sa niečo nestalo. Na druhý deň taktiež neprišiel do školy. Všetci jeho kamaráti boli v obavách, či sa mu niečo nestalo, nevedeli kde je a s kým je. Jedine Stan vedel o Martinovi. Vedel, že Martin šiel hľadať Lauru, ktorá pravdepodobne čakala jeho dieťa, no sľúbil mu, že nikomu neprezradí jeho úmysly.

- „Martin kam ideš?“ spýtal sa prekvapivo Stan.
- „Nikam.“ snažil sa zachrániť situáciu Martin.
- „Ale veď vidím, že sa balíš.“
- „No a čo!? To sa nemôžem baliť a nikam neisť?“
- „No podľa mňa niekam ideš a teraz mi pekne prezradíš kam!“
- „Prečo by som ti mal niečo hovoriť!?“
- „Pretože to chcem vedieť.“
- „Dobre nemám chuť ani náladu sa tu s tebou hádať, tak ti to prezradím ale opováž sa to niekomu povedať!“
Ich rozhovor sa pomaly posúval až k autobusovej zastávke pred Martinovým domom.
- „Neboj sa veď sme najlepší kamaráti a tí sa navzájom nezradia.“
- „Idem nájsť Lauru aby mi ona sama prezradila, či čaká moje dieťa alebo nie.“
- „A to jej nemôžeš zavolať?“
- „Po prvé potrebujem to zistiť pomocou testov a tie sa po telefóne urobiť nedajú a po druhé nemôžem sa jej dovolať, asi si zmenila číslo alebo ja neviem.“
- „Tak idem s tebou.“
- „Nie! Toto si musím vybaviť sám! Tak sa maj a nikomu nevrav kam som šiel.“
- „A čo keď sa ti niečo stane? A vieš vôbec kde ju máš hľadať?“
- „To je jedno, ja to nejako vyriešim. Čau.“
- „No ako myslíš ale dávaj na seba pozor.
Ešte sa spolu rozlúčili a Martin nastúpil na prvý autobus, ktorý prišiel na zastávku. Martin ani Stan však nevedeli, kam ten autobus ide. Martin však vedel jedinú vec. To, že v každom prípade musí nájsť Lauru, hoci by ju mal hľadať aj na konci sveta.

 Napínavý príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
demoniqangel  14. 7. 2008 21:03
fuha...stalo sa toho dost malo a kedy bude pokracovanie?
Napíš svoj komentár