Nevyhnutnou súčasťou každého z nás je náš život. Či je už dobrý alebo zlý, alebo v rôznych iných podobách je už na samotnom človeku. Žijeme len raz a preto sa snažíme využiť všetky možnosti a radosti, ktoré nám náš život prinesie. Keď som už raz tu, musím si nájsť vlastnú cestu. Keď nie, stratím sa. Ak budem raz starý človek, chcem spomínať na svoj život len v dobrom. Že bolo prečo žiť a že som svoj život prežil tak, ako som si to predstavoval. Preto sa aj ja a tak isto každý iný snaží naplniť svoje vlastné šťastie. Nájsť to pravé šťastie, ktoré sa však nedá univerzálne definovať, pretože pre každého je pravým šťastím niečo iné. Vyplýva to z jeho charakterových vlastností, jeho túžob a z jeho životných snov. Teda každý je strojcom vlastného šťastia a taktiež je to na ňom samotnom aké bude.
Každý si pre naplnenie svojich životných túžob a snov, či už sú to materiálne alebo duchovné, vybral inú životnú cestu. Cestu, na ktorej ho budú čakať rôzne splnené sny a túžby, ale tiež aj pády a pocity strachu a smútku. Ale týmto pocitom sa dá predísť a zabrániť im. Tým, že budeme žiť pre súčasnosť a tešiť sa z maličkostí. Veriť vo svoje zásady a snažiť sa ich dodržiavať. Uvedomiť si, že vôkol nás sú aj iný ľudia, ktorí majú tiež vlastné šťastie. Jedným so zmyslov života je teda tolerancia, pochopenie a pomoc ostatným to šťastie aspoň z časti dosiahnuť. A preto je dobré nájsť kompromis medzi egoizmom a vzájomnou toleranciou. Veď nikdy nevieme, či tým, že pomôžeme druhým, nepomôžeme aj sebe.
A preto je dobré nenechávať nič na náhodu. Snažiť sa o lepšiu pravdepodobnosť pozitívneho výsledku. Snažiť sa o to, ísť vlastnou cestou a nenechať si život od nikoho diktovať. Rozhodovať sa podľa vlastného uváženia a postoja k veci. Nie vždy však rozhodovanie podľa priorít môže viesť k pozitívnemu výsledku. Netreba však ľutovať svoje rozhodnutia, pretože v danej chvíli sme to tak chceli. Sú teda chyby, ktorých sa dopúšťame, no sú však aj také, ktorých sa dopustiť nemusíme. Preto je potrebné vedieť sa učiť z chýb iných. Chyby však vedú aj k pozitívnemu výsledku, a to poučeniu. Teda človek len málokedy urobí tú istú chybu opakovane. Sú však aj výnimky. Výnimky, ktoré vedú k ďalšiemu poučeniu. A preto možno ľudia, ktorí sa dopustili viacerých chýb sú vyzretejší a viac „naučený životom“ ako „dokonalí“ ľudia bez chýb. Riadiť sa vlastným presvedčením a vnútorným pocitom, ktoré vedie k psychickej dokonalosti. Ísť vlastnou cestou, ktorú podľa vlastného uváženia zhodnotíme a vyberieme sa teda správnym smerom. Hoci bude cesta hrboľatá, bude však viesť niekam. Do sveta svojich túžob a snov, kde ich môžme kedykoľvek splniť. Netreba sa báť svojej cesty, pretože si ju sami dláždime. Hor sa na cestu životom, veď život každého z nás môže byť krásny len treba niečo pre to spraviť. Veriť si a ísť za svojim cieľom.

.. jaka muza ma kopla

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ohcysp  14. 12. 2008 19:56
No riadne ta dokopala... pekné..
Napíš svoj komentár