Napriek tomu,že predo dvermi sú skúšky, ktoré môžu veľmi ovplyvniť môj nasledujúci osud, kam budem kráčať ...
Napriek tomu, že takmer nikto pri mne nie je ...
A stále nemám odpoveď prečo to tak je?
Možno preto, lebo ma už prestalo baviť byť naladená na depresívnej frekvencii, ktorá nikomu a ani mne nič nedávala ...
Možno preto, lebo nemám čas zapodievať sa týmito vecami ?
Same možno, možno...
Ale myslím, že mám vnútorný pokoj z toho, že som si uvedomila, že je tu jeden človek, ktorému na mne záleží, aj napriek všetkému, čo som mu spravila a tiež napriek tomu,ako veľmi som mu ublížila.
Bol tu pre mňa od prvého dňa a je tu dodnes, aj keď je niekoľko tisícok kilometrov ďaleko ....
Ale akosi ho cítim ... Neviem, či je to láska, ani sa nad tým momentálne nezamýšľam, no napĺňa ma pocit, že niekto tu pre mňa je !
Hmm, ešte tak vedieť zmeniť seba od základov, trochu popracovať na uvedomení si dôležitých hodnôť a vecí v mojom živote a bolo by to dokonalé. no ako sa hovorí: "Nik nie je dokonalý!"
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár