Je skvelé mať celú zem pod nohami a cítiť sa slobodne. Neohraničuje ma žiadny vonkajší svet a ruch. Teda okrem ruchu motorov lietadla. A ten výhľad na tie biele "perinky" je neskutočný. Najradšej by som sa do nich hodila. Vyzerajú tak presvedčivo hrubo, že človek by do nich len skákal.
Užívam si tieto chvíle a pocity plné vzrušenia a nedočkavosti, čo ma čaká toto leto. Aíce sa teším, no v srdci ma trochu ťaží smútok.
Pri spomienke na rozlúčku na letisku s mojim priateľom, mi je do plaču. Predsa posledné mesiace sme boli spolu veľmi často a snažili sme si aspoň minimálne vynahradiť tými nejakými akciami to naše leto, ktoré nám nie je dopriate stráviť spolu.
"Neboj, moje, tri mesiace ubehnú ako z vody. Veď budeme v kontakte. Cez telefón a najmä na skype, bude to dobré." Utešoval ma, keď sme sa poslednýkrát stískali.
Pozrela som sa mu do jeho tmavých očí a verila som, že všetko bude dobré.
Teraz som v lietadle a snažím sa opísať všetky tie moje zmiešané pocity.
Mám namierené do najkrajšieho mesta Paríža! Milujem toto mesto a najradšej by som v ňom aj niekoľko dní, týždňov či mesiacov ostala ... no žiaľ dnes mi to nebude dopriate. Budem len rada, ak veľmi rýchlo stihnem všetky vlaky, inak budem zrejme prespávať na železničnej stanici, čo sa mi vôbec nechce.
Smer . Bretónsko, za novou rodinkou, kde sa budem starať o dve deti. Dve malé deti - dvaja chlapci ( jeden má 5 rokov a druhý len 8 mesiacov ). Práve tento maličký drobček mi robil už od prvého momentu starosti.
No našťastie som človek, ktorý rád čelí novým ponukám. Je to pre mňa veľké vzrušenie. Zažiť, spoznať a naučiť sa niečo nové. A do toho som sa práve dala.
Starať sa o malé bábo ... Bŕŕ ... som zvedavá
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár