Vaaaaaaaaaaaa, práve som konečne voľná!!!
Milujem to tu! Dúfam, že tento môj názor nezmením tak rýchlo. Nie vždy je to tak ružové, ako to na začiatku vyzerá .
No treba veriť!
Ako dopadlo cestovanie?: Akosi som mala šťastie a postíhala som tie lepšie spoje. Síce to stálo veľkú námahu, zopár schudnutých gramov a zapotené tričko, no zvládla som to.
Bolo úžasne byť v parížskom metre. Síce je známe, že Parížaniam túto dopravu moc nemusia. Kopa nalepených ľudí. Je to jedna obrovská konzerva plná sardiniek. No ja som bola spokojná. Obzerala som si tú kopu ľudí rôznych rás. Páči sa mi tá rozličnosť, s ktorou sa človek bežne stretne v Paríži.
Vôbec nebolo ľahké sa trepať tými schodami v metre ( vždy sa nad tým znervózňujem, keď som v tých metrových staniciach, v rukách tlačím obrovský a ťažký kufor a snažím sa ho dostať buď dolu či hore. Toľká námaha! ). Našťastie mi vždy niekto pomohol a ochotné sa so mnou začali rozprávať. Je jasné, že všade sú zlí a dobrí ľudia, no ja som mala to šťastie, že som stretla ochotných a dobrých ľudí. Takže prvý kontakt s franinou som nejak zvládla, síce žiadna sláva. :/
No musím spomenúť jeden vtipný zážitok . Už som bola na vlakovej stanici a do odchodu vlaku mi ostávali len pár minút. Takže môj stres sa samozrejme stupňoval a moja neistota len rástla. Do ktorého vlaku je potrebné nastúpiť? A tiež sa mi marilo, že predajca lístkov mi čosi vysvetľoval ohľadom lístku. Na tvári mám úsmev pri tej spomienke. Tá moja franina
Tak som sa rozhodla zastaviť postarších ľudí. "Bonjour ..." zvyšok franiny radšej vynechám .) aj tak by to nebolo gramaticky správne tak mi povedali, ktorý vlak je môj, tiež mi pomohli spraviť potrebné veci,č o sa týka lístku a začali sa ma pýtať: "A odkiaľ ste, slečna?" " Slovaquie." Deduško sa usmial a priblížil sa ku mne, začal šepkať, aby to jeho babička - manželka nepočula: "To je krásna krajina, veľmi krásna a dievčatá sú tam ešte krajšie."
Človeku takéto stretnutie musí za každej situácie zlepšiť náladu .
Vo vlaku som neustále pozerala na čas a snažila si skrátiť cestu filmom INTOUCHABLE - po francúzsky, no s franinou to bolo fakt biedne. Ale? Prišla soms a tu zlepšiť a bojovať.
Veď nikto múdry z neba nespadol!
No a moje privítanie s rodinkou?
Oproti sa rozbehla mladá čiernovlasá mamina, ktorá sa mi od prvej chvíle podobala na Abby. Za jej ruku sa držal 5 ročný Louka, ktorý sa ma hanbil. Až sa rodičia smiali, že aký je tichý, čo sa mu nestáva často . Pri aute ma privítal ocino rodinky. Tiež mladý a veľký sympaťák . V aute nás čakal spinkajúci malý drobček - Nino. Bol ako anjelik. Pokojne is celú cestu odfukoval, zatiaľ čo sme sa snažili nejak spoznávať a udržovať našu konverzáciu, ktorá nám nevydržala dlho. A to kvôli mojej "úžasnej" franine.
Ach, tá moja franina. Dostávam z nej depresie. Ako som len mohla zabudnúť povedať, že u nich je tak krásne a u nás len prší???
Mám čo robiť. :/
Hmm, mám toho ešte veľa na písanie, ale musím ísť spať, ráno ma čaká prvý pracovný deň ...
Ale ešte čosi, prvý deň bez môjho milášika a už menšia kríza .... niekedy mi tne jeho neustály záujem o mňa, o každom mojom kroku lezie na nervy... No o tom potom.
Bonne nuit
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár