Ľudia sú tak povrchní, že mi je z nich na zvracanie ... pritom .. áno, nestoja pre mňa ani prd!, nemajú pre mňa cenu ... ale? Viem, že nimi neopovrhujem!
Ľudia ťa súdia podľa akéhosi vzdelania, pri tom si myslia, že ťa poznajú, no dokážu ťa tak úprimne ohovárať pred hocikým ... až tak úprimne, že ten človek je tvoj najlepší kamarát/ ka a ty sa to tak ľahko dozvieš!! ... To, čo si ten človek o tebe "myslí" ... zle si myslí ... Myslí si, že aký je premudrelý a čo vie o tom druhom, ale asi vie hovno ( sorry za výraz ) ..., keďže je mimo faktov a plus to hovorí do očí tvojej naj kamoške! Komické ... aký paradox ... šúlam sa!!! Pritom mi je zle ...
PÝTAM SA:
Aký to má zmysel ... to všetko ... nenachádzam odpoveď, ale viem, že niekde je ...
Prečo teraz a nie pred tým?
ALE JEDNO VIEM:
TEDA VIAC:
Úprimne: možno som toho človeka "využívala" ( verím, že ona vie, prečo úvodzovky ), len pre svoje akési prežitie, no verila, že sa jej raz odplatím ... stále verím ! Len viem, že jedine na ňu sa môžem vo všetkom spoľahnúť a je to tiež paradox !
Čiže? Svet je celý o paradoxoch!
Že vždy ma zamrzí, čo zlé si vypočujem na svoju osobu, no cením si to!
A že? Ďakujem všetkým, pre ktorých som viac, než povrchný človek!
Na ostatných môžem SRAŤ !!!!
Je mi zle zo všetkých, o ktorých viem, že ma berú ako posledného človeka na svete, či hlupáka ...
Práve MI NAPADLO- nie mne Velebím TU, ktorá ma to naučila, a vďaka ktorej mám vlastne toľko myšlienok a postrehov ...
... Napadlo, ukázal sa mi ten pohľad, keď som bola lepšia, než tí "povrchní" ľudia a s radosťou som povedala, akú mám známku ... lepšiu .... ten pohľad ... nenávisti? ... neviem, pre mňa ten ten pocit úžasu, no viem si predstaviť ... z druhej strany - porovnávanie, zlosť ... a zároveň nádej
Neriešim!
CHCEM EŠTE POVEDAŤ:
Kašlem na všetkých POVRCHNÝCH ľudí, ktorí ma odpísali, len tak ... a nič im nechcem dokázať!
P.S: Nie som ani zhulená, ani opitá ... len prežívam niečo ťažké ... Merci
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár