Hmmm... Ako to celé vlastne bolo? Jediná otázka a odpoveď na ňu zmenila pár mesiacov môjho života a rozvrátila kamarátstvo. "Ideš von?".... "Mhm...Tak dobre."
Išla som von s človekom, ktorý sa potreboval porozprávať. Nerozmýšľala som. Ak by aj niekto o polnoci zaklopal na dvere s tým, že sa potrebuje vyžalovať poradiť, postavím do teplej izby dva poháre naplnené chutným a upokojujúcim čajom. Taká som vždy bola a budem. Doplatila som na to, ale nezmením to. Prečo? Neviem...
Celé dve hodiny som počúvala, ako ju ľúbi. Počula som tú lásku. Vtedy som si želala, aby aj mňa tak ľúbil ten, na ktorého som mala slabosť. Lenže ten pomaly nevedel, že existujem. Zaplietala som sa do príbehu, ktorý mi rozprával. Videla som dva uhly pohľadu, ktoré som sa snažila skombinovať. Bolo to komplikované. Navyše jej som nepovedala, že som sa s ním stretla. Neviem prečo.
Trávila som nad tým aj noci. Nechcela som, aby sa hádali. Chcela som im poskytnúť kompromis. Mať dvoch priateľov, ktorí sa milujú, ale vo vzťahu im to škrípe, pričom vy ste nejaká spojka, tak to je ťažké. Zaklamala som jednému, keď som prezradila druhému, čo som nemala. To bola chyba, z ktorej som sa už poučila. Jedno priateľstvo sa týmto rútilo nadol. Nechápavo som sa pozerala, ako sa rúca kvôli jednému klamstvu. Zasiahlo ma to. Navonok sa zdalo byť všetko v poriadku, ale cítila som sa oslabená. Ona sa tiež musela cítiť zradená. Vedela som, že dlho potrvá, kým zas budeme priateľky.
Postupne však aj kamarátstvo s ním sa začalo rozpadať. Proste som nezniesla všetky ich hádky a že som bola prostredník. Rozhodla som sa úplnse zmiznúť obom zo života. Chcela som mať svoj život. Bohužiaľ, komplikovalo sa to čoraz viac.
Nakoniec som sa priznala, že som sa s ním stretla. Až neskoro som si uvedomila, že to mohla chápať, že ju podvádza alebo hocičo. Vtedy som si uvedomila celý dopad, čo môže obyčajné kamarátstvo spôsobiť.
Urobila som asi chybu, že som sa s ním kontaktovala. Je to človek, ktorý mi sadol, no nemohla som ho ja ľúbiť. Po prvé, on miloval ju a ona jeho. Chcela som pomôcť, nie rozbiť. Po druhé, ja som ľúbila niekoho iného. Ako však o tom presvedčiť ju? Nijako... Tomu musí iba uveriť.
Pri pohľade na prítomnosť je mi do plaču. Stratila obe kamarátstva, pričom som spravila "len" pár chýb (som iba človek... len sa učím). Za to, že som stále počúvala, ako ju miluje, som ja ju stratila... Prišlo mi to nefér, ale asi je to spravodlivý trest za chyby. Zostáva mi sa len so všetkým vyrovnať a ísť ďalej.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár