Neviem, aké to bolo predtým, no viem, že hoci sme boli spolužiačky, nejak príliš sme sa nebavili. Ja som nebola typ, ktorý chodí vymetať kluby, takže som nevedela o polovici ľudí, ktorých si ty so svojimi kamarátkami spomínali. Vždy ste boli cool, ja som bola outsider. Dokonca aj s Daduškou, najlepším človekom na svete, akého som kedy poznala, ste sa bavili viac. No s Kikou z vašej partie som vždy rada hodila reč. Poznali sme sa totižto od mala.
Neviem, ako sa to všetko stalo, no zrazu som bola s vami aj ja. Keď som odišla na pár týždňov do Anglicka, rozprávali sme sa cez ešte vtedy obľúbené ICQ. Vrátila som sa a zažila som jedno zo skvelých liet. Neviem, čo sa medzi vami presne stalo, ale postupom času Kika s vami viac nebola. Bolo mi to ľúto. Niekedy aj mne liezla na nervy, zmenila sa. Ľudia sa však menia. Videla som, že hoci na ňu nadávaš, je ti za ňou smutno. Ani ja, ani Adi, sme ju nemohli nahradiť. Nebudem klamať, na jednej strane som bola šťastná, že môžem byť častejšie s vami dvoma, že mi veríš, že s spolu s Adi môžeme zažívať krásne chvíle. Nemohla som tomu uveriť, že cez prestávky medzi predmetmi prídete k mojej lavici a za chvíľu sme tam jedna veľká partia a bavíme sa a smejeme sa na blbostiach. Nebolo to tým, že som chvela byť stredobodom pozornosti, aj keď to tak z tohto textu môže znieť, ale cítila som sa akceptovaná. Mala som svoj štýl, počúvala som svoju hudbu, viac som sa venovala škole asi ako hocikto iný. V minulosti si z toho ľudia zo mňa robili srandu. Zrazu ma nikto neodsudzoval. Bolo to zvláštne.
Veľa spoločných chvíľ sa mi vrylo do pamäti, no na jednu spomínam ako by to bolo teraz. Sedeli sme v garáži, kecali a povedala si mi jedno tajomstvo. V tom momente som ti porozumela viac, ako som ti dala najavo. Bola si presne ako ja. Nepovedala som ti na to nič, respektíve som nevedela vyjadriť, že aj ja mám presne také isté želanie, aby sa nezdalo, že to vravím, lebo sa po tebe chcem opakovať. Ten moment mám pred sebou a stále som vďačná, že som mohla mať s tebou také pevné priateľstvo. Neviem, či si to povedala ešte niekomu, ale neprekvapilo by ma, keby o tom Adi vedela.
Jop, trojuholník priateľstva. Náročná „vec“ na zvládnutie. Na jednej strane, bola som rada, že som bola tvoja dobrá kamarátka, na druhej strane som sa veľmi bála, že rozbíjam vaše kamarátstvo. Párkrát som sa cítila ako piate koleso na voze. V tomto prípade by bolo lepšie povedať tretie koliesko na bicykli. A ešte tam stále bola Kika. Viem, že tvojmu bývalému som raz povedala: „Je mi ľúto ich vidieť od seba. Bola by som ich rada videla zase spolu. Dokonca aj keby som ja z ich života musela odísť.“ Nakoniec sa to stalo presne takto. No preskakujem.
Mala si nezhody so svojím bývalým. Tak v jeden deň som sa naštvala alebo sme to urobili zo srandy? Neviem. Proste pridala som si ho na ICQ a to si mi schválila, bola si pri tom. Logicky som mu napísala. Najskôr som mu chcela vynadať a rozbiť mu nos za to, že ti ublížil psychicky. Ako som si s ním písala, vedela som, že násilie na neho nezaberie. Mnohokrát mi opisoval svoju pozíciu, ja som sa mu snažila priblížiť mu tú tvoju. A stal sa mojím kamarátom. Zatiaľ len netovým, ale tak to bolo. Vždy mi vysvetlil aj jeho pohľad a ja som sa snažila ti ho povedať. Nechcela som vidieť, ako trpíte. Ani jeden z vás. Videla som, aká si šťastná, keď ti zavolá. Preto každú nezhodu, s ktorou ste sa mi posťažovali som sa snažila vyriešiť. A tak to šlo ďalej. Raz mi proste napísal, či sa s ním nechcem stretnúť. Vtedy ste mali pauzu, ty si o ňom toho nechcela veľa počuť, tak som si povedala, prečo nie. Možno niečo vyriešim.
Stretli sme sa, pokecali a zase sme každý išli svojou cestou. Avšak nerátala som s tým, že on by sa chcel ešte niekedy stretnúť. Ale prišiel ma pozrieť. Tak to proste šlo. Nevedela som, ako ti povedať, že som sa s ním už stretla bez toho, aby si o tom vedela. Tušila som, že on ti to ani nechce povedať. Vedela som však, že je to voči tebe nefér. Bola si jeden z najbližších ľudí, ktorých som mala a bála som sa, že pokazím naše priateľstvo.
Potom si mi povedala ďalšie tajomstvo. A ja, krava, som mu to povedala. Mám problém problém povedať nie a on ma uprosil. Ešte, aby toho nebolo málo, tak si klamala, že ja som to nebola. Netušila som, že som bola jediný človek, ktorému si o tom povedala a vedela si veľmi dobre, že som to bola ja. Neviem, naozaj neviem, čo som si myslela. Vedela som, že raz ti to musím povedať, sama so sebou som nedokázala žiť. Smiala som sa a vyzerala spokojne, no zakaždým, keď som sa na teba pozrela, mala som pocit, že sa rozplačem. Vždy som chcela byť bojovník a dovtedy som hovorila len pravdu. A zrazu... Utekala som od problému, obyčajný zbabelec.
Takto som ťa sklamala dvakrát. Keby som sa Adi nepriznala, že som sa s ním stretla, tak neviem, ako sme na tom teraz. Možno happy ever after. Ale ja by som tak asi nevedela žiť. Pamätám si aj toto veľmi presne. Sedeli sme v pizzerke, len tak kecali a ona sa ma priamo spýtala, či som ho vlastne videla. Povedala som, že nie a prešla na inú tému. Adi rozprávala ďalej, počúvala som ju však len na pol ucha. V skutočnosti som rozmýšľala, či mám klamať. Nechcela som klamať. Vždy som bola hrdá na to, že som to nikdy neurobila. Až dovtedy. Tak som jej povedala pravdu s tým, že nech ti to neprezradí. Spravila však fintu. Pritlačila na neho ešte v ten deň alebo ten ďalší, nech ti to povie sám. (Neviem, či si o tomto vedela alebo nie. Nechcem ťa zraniť znova, len mi to lezie na nervy premýšľať o minulosti každú chvíľu a nevedieť sa pohnúť z miesta. Potrebujem sa vypísať, lebo si asi nikdy neodpustím.)
Neodpustila som si doteraz. Teda... sčasti áno. Snažila som sa nájsť ospravedlnenia, že som neurobila až také zlé veci. Medzitým si znova šťastná, s ľudmi, ktorí ťa nesklamali, ktorým môžes veriť. Si dobrá priateľka aj s Kikou. Mám pocit, že nemôžeme byť dobrými priateľkami všetci. Myslím, že som bola určitá náhrada za Kiku. Ona ti chýbala, ona je ten človek, čo vie čo a ako má povedať. Spolu s Adi, ktorá je pre teba nenahraditeľná. Strávili ste veľa času a vždy ste boli neodlúčiteľné. Bála som sa, že vás náhodou rozrazím. Našťastie, ste stále spolu. Neskôr som sa dozvedela, že ty si na mňa žiarlila vo vašom vzťahu s bývalým. No to ti môžem aj odprisahať, že medzi nami nikdy nič viac nebolo. Nikdy by som ti to neurobila. Mohlo sa to tak zdať, keďže som ti nepovedala, že som sa s ním stretla, ale nebolo to tak. Musela si byť aj sklamaná, že z času na čas som sa zastala aj jeho, nielen teba. Neber to, prosím v zlom (ak môžem ešte prosiť), snažila som sa byť nestranná.
Teraz premýšľam, že si mi verila. Verila si mi viac, ako som čakala. Len jeden človek pri mne vždy stál a proste neuverila som, že nájdem ďalšieho. Vždy som bola outsider. Asi som tam proste nepatrila. Alebo... Nie... Stále tajne dúfam, že tam bolo aj moje miesto a ja som sa sama odtiaľ vykopla. Ktovie. Neviem, či mi to niekedy odpustíš. Ja sama som musela toto napísať, aby som si odpustila. Nikdy som ti to prepáč nepovedala z očí do očí. Bála som sa, že uvidím sklamanie v tvojich očiach. Som zbabelec.
(Prečo som toto zverejnila? Dúfam, že osoba, o ktorej tento text je, si to raz prečíta, dokáže ma pochopiť a odpustiť. Je to ťažké a trúfalé o takéto niečo prosiť, no verím, že sa to stane. Verím v zázraky, pretože sa dejú. A verím, že toto bude ďalší z nich.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár