Keď ma objímaš, viem, že som v bezpečí. Keď sa mi hráš s prstami, viem, že si užívaš moju prítomnosť. Más len jedinú chybičku, a to, že nemôžeš byť môj priateľ.
Spomínam si, že mamina povedala, že keď sme boli obaja malí, televízor som bola pre teba vždy ja. Pri prezeraní fotografií z Vianoc sa rozpamätávam, ako sme sa obaja tešili na rozbaľovanie darčekov. Ako mamka vždy chcela zachovať darčekový papier, no my sme ho bezhlavo roztrhli. Keď ja som detsky verila ešte na Ježiška, a ty si určite vedel pravdu.
Zažili sme mnoho bitiek, pri ktorých padlo mnoho faciek a úderov, možno aj pár sĺz. Pamätám si aj mnoho chvíľ, keď sme sa smiali ako zmyslov zbavení na nejakej sprostosti až nás bruchá boleli. A keď sme už prestali, začali sme znova, lebo ty si sa smial na mojom smiechu a ja som sa neudržala a musela sa rozosmiať tiež. I momenty, keď som si priala ísť von a hrať baseball, no ty si nemal náladu, a predsa si so mnou šiel. Radšej by si skladal svoje gitarové efekty, pri ktorých som ťa občas pozorovala.
Najradšej mám však rána, keď ešte sladko spím a zrazu na mne skončí niečo ťažké. Ešte ani oči neotvorím a už sa musím usmiať nad tvojou detskou hravosťou. Možno si o pár rokov starší, no ja si ťa stále pamätám ako teenagera, ktorý ide za svojimi snami. Jediný raz, čo som ťa videla stratiť reč, stratiť všetko detské bolo, keď si ma našiel plačúcu na posteli kvôli rozchodu s bývalým. Vtedy si nepovedal nič, len si si sadol ku mne, objal si ma a čakal, kým mi bude lepšie. Vedel si čo potrebujem - len niekoho pri mne, aby som si uvedomila, že nie som sama.
Si pri mne už veľa rokov. Neviem, čím to je, že máme rovnaké záľuby, rovnaký štýl hudby i obliekanie, veľmi sa na seba podobáme. Sme ako dvojčatá, narodili sme sa aj v ten istý deň. Presne pred sedemnástimi rokmi som ti prekazila oslavu tvojich narodenín. Vždy si sa pýtal, ako je možné, že som až taká otravná. Ja ti môžem povedať len, že už aj nenarodená som ti otrávila tvoje šieste narodeniny.
Viem, že si toto nikdy neprečítaš. Ak sa k tomu predsa len dostaneš, príde ti to len ako spleť myšlienok jedného krpca. No poznáš ma natoľko, že ti je jasné, že toto je vyjadrenie toho, ako veľmi ťa mám rada, bráško. Nikdy ťa nechcem stratiť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Vždy som chcela staršieho brata