Cycle trip 2009 aneb blázni končia vedľa vozovky

Už 2 roky o tom snívam a pripravujem sa na to. Na ten deň D, kedy zrealizujem svoje sny a dokážem tak sebe, že na to mám. A už 22.7.2009 som vedel, že moje túžby sa mi naplnia. Všetko potrebné bolo vybavené a všetko ostatné bolo na mne.

V stredu som už teda vedel, že môžem ísť ku mojej starkej a tete na prázdniny. Čo však ony dve nevedeli bolo, že som tam chcel prísť na biku. Nie je pre vás dôležité vedieť, odkiaľ a kam som išiel, ale potrebujete vedieť, že vzdialenosť týchto dvoch miest je cez 40 km. Pre mňa je to dosť veľké číslo, lebo zvyčajne na biku prejdem tak maximálne 10 km. Preto som si ešte v stredu dobre prekontroloval bike a pripravil si veci na cycle trip.

Vo štvrtok 23.7. som vstal o 7:12, lebo som 2x zastavil zvonenie otravného budíka. Vstal som s bruchom plným lietajúcich motýľov (inšpirované anglickým výrazom butterflies in my stomach), teda bol som plný stresu. Najedol som sa, ale nebolo toho veľa.

Podrobnosti rána môžem preskočiť, tak poďme na čas 7:50 SEČ. Obutý, oblečený, pripravený som išiel po schodoch v našom paneláku, pod pazuchou som si držal svoju helmu a v nej rukavice, vodu, slnečné okuliare a peňaženku. V pozadí hrala hudba ako z filmu Topgun a ja som pomaly a hrdo vykračoval spomalenou rýchlosťou a prstami pravej ruky som si prešiel vo vlasoch.
STOP! Tak by to vyzeralo vo filme možno. Ja som schmatol prilbu naplnenú tými potrebnými blbosťami a rútil som sa dolu schodiskom do pivnice, nehrala žiadna hudba, iba bolo strašne teplo.

Bike bol stále v pohode, však som ho deň pred testoval po našich kopcoch. Tak som nasadol a so stresom, rešpektom pred trasou a neistým pocitom vyrazil vpred k slnečným lúčom, ktoré tak strašne hriali, že mi v polke kopca prišlo zle. To som už prešiel asi tak 5 km z trasy, ktorá začínala kopcami. Práve som bol v polovici toho najväčšieho a musel som zastať. Bol som zadýchaný a srdce mi búšilo. Potom som si myslel, že mi praskne hlava. Musel som čakať 5 minút, kým som bol schopný jazdy.
Prešiel som až na vrchol kopca, bol som celý spotený a zadychčaný. Nasledovalo príjemných 10 km dolu kopcom. Na začiatku mi ostala zima, lebo som išiel cez les a rýchlo, no potom som už vyšiel spod stromov a šiel som dobrých 7 km jednou obcou. Strašne nudná obec. Už som si myslel, že azda nemá ani konca.

Od 15. kilomtera až po 32. Bola cesta prevažne rovinatá s miernymi kopčekmi. To bola strašná pohoda, nádherná príroda okolo, málo áut, proste klasický road trip. Pardon, cycle trip. Chýbala len hudba v štýle pesničky Highway to hell a udalosti z filmu Nezvratný osud 2. Z dobrej nálady ma nevyviedol ani kamión, ktorý sa rýchlo rútil v zákrute oproti mne a po ktorého prejazde mi do tváre a tela ešte niekoľko sekúnd narážal štrk z cesty.

Po 33 km cesty som mal veľkú pauzu. Trvala presne 15 minút. Čakal som na rodičov, ktorí mali prísť na aute pred nemenovaný obchod L a IDL. Nakúpili sme fúru jedla a pitia, lebo som bol hladný ako ťava a smädný ako vlk.

Kvôli mojej ukecanosti sa táto story PRETIAHLA až na 2 články, tak vás teraz nechám v napätí, či som prežil cycle trip a tento článok píšem ja, alebo či som zomrel a tento článok píše môj duch.

Druhá časť: Cycle trip 2009, časť druhá
Tretia časť: Cycle trip, časť tretia
Predchádzajúci článok: Poprosím si bublinku do vodováhy

 Napínavý príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu