Cycle trip 2009, časť tretia

Pre lepšie pochopenie tohto textu vám odporúčam prečítať si tieto články (nie je to však nevyhnutné, hlavnú myšlienku tejto časti pochopíte aj tak):
Cycle trip 2009 aneb blázni končia vedľa vozovky
Cycle trip 2009, časť druhá

Po príchode ku starej mame a tete som bol teda riadne unavený. Mojou povinnosťou, o ktorej som vedel, aj keď mi to nikto nepovedal, bolo informovať tetu, ktorá a koľko početná vetva rodiny prišla. Na túto moju psiu povinnosť (prepáčte mi, psy) som však v únave zabudol a zdriemol som si u starkej v hojdacom kresle. Po prebratí som sa rozprával so starkou a vtedy som už svoju psiu povinnosť (dobre, pardon psy, už to nepoužijem) splnil.
Teta behala ako keby ju do zadku uštipla polmetrová osa a o hodinku konečne prišiel zvyšok rodiny.

Do večera sa udiali zaujímavé veci, no na začiatok vám poviem, kto všetko tam bol. Bol som tam ja, moja mama s otcom, potom strýco s jeho ženou, ktorú volajme A. a s ich dcérou, volajme ju sesternica..
Večer sme išli do krčmy na pivo, ja so sesternicou na kolu. Tu nastalo veľa trápnych momentov, však to poznáte. Teta prehovárala strýcovu vetvu rodiny, aby ostali aj na zajtra. Strýco sa stále ostýchal piť pivo, lebo vedľa neho bola žena a ako viete, sekera rozhoduje.
Nakoniec mu povolila napiť sa a tak bolo jasné, že šoférovať nebude.

Takto sme sa vrátili domov a začali si užívať trošku chladnejší večer nesmierne horúceho dňa. Ale na sesternici som pobadal už v krčme, že je nesvoja. Teta jej začala rozprávať, že už budú tu spať, ale ona stále vravela, že chce ísť domov. Nikto nevedel, prečo chce ísť domov, ale ja si myslím, že jej A. voľačo sľúbila ohľadom odchodu domov.
No mne to bolo jedno, nech si robia čo chcú. Vtom prišiel ujo Tibor. To je taký ujo, ktorý je rovnako vysoký ako široký, ale je veľmi dobrý a vtipný a...zvodca žien! Chlapská časť našej rodiny ho nemá veľmi rada, lebo je taký „svojský“ a dovoľuje si k ženám, ktoré sú vydaté. Samozrejme, že len zo žartu, ale aj tak si treba dať pozor.
No a tento ujo prišiel spraviť zábavu, dačo popiť a zavolať dospelých na vinicu, kde sa robí no veď viete čo. Všetci boli radi, len sesternica chcela ísť domov. Tibor sa jej prihovoril a vtipkoval, nám vravel kadejaké veci a to sa jej nepáčilo.

Normálne zobrala mobil, začala volať niekam. Potom povedala, že ona tu nebude a že si zavolala taxík. To 12-ročné, s neprepáčením, mača si zavolalo taxík zo 40 km vzdialeného mesta. No je normálna? Keď sme jej povedali, že či vie, aké je to drahé, tak povedala, že ona na to má. No už som vtedy videl, že by to aj tak musel platiť môj strýco, najväčší chudák, ktorého využívajú.
Potom zobrala tašku a išla preč, nevedno kam. Mne to bolo jedno. Možno si myslíte, že som bezcitný, ale fakt ma to netrápilo, lebo poznám takéto detské hry. Po čase som však začal mať o ňu obavy aj ja. Jej mama išla potom po ňu, ale aj tak jej nebolo.

Medzitým Tibor začal vravieť, ako on vychoval svoje dcéry a že občas treba aj preplesk, lebo inak to nejde. A v tomto som s ním začal súhlasiť. Ak som aj bol proti fyzickým trestom na deťoch, tak odteraz už nie som (asi som ani nebol . Vtedy som mal takú chuť dať jej facku, že by ju hodilo o zem. Ako si toto mohla dovoliť? Zavolať si taxík? LOL! . Potom prišla, ale tak obďaleč si sadla. A dospelý ju dali na starosť mne, no nie je to irónia?

Jedna vec je u mňa istá. Je to to, že ja neviem predstierať záujem alebo hrať sa na niečo, hrať sa na priateľského. Určite som ju presvedčivo neutešoval, keďže som to ani tak vtedy nepociťoval.
No nejako ju to prešlo a potom to bolo fajn celý večer aj nasledujúci deň. Neviem, čo to mala za tik. Však má len 12, za frajerom ju pudy určite neťahajú (aspoň dúfam, že tak skoro ešte nie) a iné ma nenapadá.

Sorry čitatelia za tento výlev, ale uľavilo sa mi tak, ako keby som jej dal preplesk. A je to veru náramne dobrý pocit!
Keď raz budem mať deti...a to vďaka tomuto a iným aktuálnym veciam neviem, či ich chcem, tak budú musieť mať prísnu sparťanskú výchovu! A ak z nich nevychovám slušné stvorenia, tak si priznám zlyhanie a poberiem sa do vyhnanstva na Sibír! A budem konzervou, vravte si, čo chcete!

Bohužiaľ, bude aj 4. pokračovanie, ale to už bude so štipkou humoru a opíšem tam stanovačku v „divočine“. Dosčítania nabudúce!

 Napínavý príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu