Dnes som musel cestovať, aby som vybavil jednu reklamáciu . Počas tohto dňa som už zažil kopec zážitkov a vecí, nad ktorými mi hlava stojí. Fakt to nechápem, či sa svet nejako zmenil, alebo je to len veľká náhoda.

Prejdem rovno k prvej veci, lebo meškanie autobusu 20 minút nepovažujem za nejaké nezvyčajné. V meste, v ktorom som bol, som išiel na námestie a ako tak idem cez cestu smerom na pešiu zónu, vidím mestskú policajtku ako vykecáva s nejakou tetou. Išiel som akurát okolo nich, všade plno snehu a zbadal som pekne vyšľapaný chodníček, tak reku idem tadiaľ . Zrazu na mňa kričí policajtka: "Mladý pán, choďte okolo a nie po trávniku!" Moja pohotová reakcia, ktorá vôbec nebola premyslená, no zato slušná znela takto:"Ďakujem!" Viem, nie je to dokonalé,ale je to slušné a prvé, čo mi prišlo pod jazyk. Tak som to obišiel, ale ťažko som videl, kde je trávnik a kde dlažba, keďže všade bolo najmenej 10 cm snehu. Ako to ona videla? Má azda laserové videnie? Ublíži človek tráve pod snehom? To sú otázky a nie to, či globálne otepľovanie ovplyvňuje homosexualitu!
No ale išiel som ďalej svojou cestou, keď vidím chlapíka, ako predáva Nota bene a pobehuje tam okolo ľudí. Už som vedel, že bude zle. Pozrel sa na mňa a bežal ku mňe. Problém bol v tom, že som sa už dávno zbavil všetkých drobných kvôli Euru a mal som najmenšiu bankovku 50 sk a to dať, to je na mňa ako študenta veľa...Snažil som sa mu vysvetliť, že nemám drobné, ale ten chlap ma nepočúval, tak som sa na*ral a rýchlym krokom som vošiel do obchodu, kam som chcel ísť reklamovať.
V obchode bola práve tá sexi predavačka, na ktorú som sa v lete nevedel vynadívať. Reklamácia prebehla až podozrivo bez problémov, žiadne obviňovanie, že som to poškodil ja. Tak som bol nadmieru spokojný a išiel som domov. Teraz zas kus preskočíme a dostaneme sa ďalej.
Ešte nám doma ostalo 300 sk, tak mi ich mama dala na kredit. Chcem si dobiť kredit a predavačka vraví, že sa dá len za 6 alebo 9€ a bližšie k 300 sk je 9€. Tak som dobil, ale tá krava mi vydala v slovenských, že eurá jej už dochádzajú. Tak som zobral, ale v hlave som mal pre ňu pripravené nadávky a veľmi silné obranné reakcie.
Rozmýšľal som ako minuť tie zvyšné prachy, ale našťastie hneď vedľa bol obchod s pečivom. Vstúpil som a pýtal som si niečo sladké. Mali už len závin a tak sa pýtam, koľko stojí. "35 sk."-znela odpoveď. Sakra, mám len 29 sk...."Nenašlo by sa niečo do 29 sk? Chcem minúť posledné koruny." Vedľa stál ešte chlap, podal mi to a vraví, že to je dobré. Nechápal som, ale nakoniec som vytušil, že to bol vedúci...tak som sa poďakoval, vyberám prachy...a trapas! Zrazu som mal len 27 sk. Ešte pred pár sekundami som držal v ruke 29 sk, tak som všade hľadal tie 2 korunky a nikde neboli. Tak som sa spýtal, že či to nemôžem pár centami doplatiť, lebo tie som mal, ale chlap kývol, že to je v pohode. Tak som sa poďakoval a prekvapený sa poberal domov. Kde to pekla sú tie 2 sk? To ma trápi doteraz, ale aj z tej dobročinnosti som prekvapený. Pán vedúci, ak vás niekedy v lete stretnem a spoznám vás (nemal som okuliare, takže neviem ako presne vyzeráte), tak vás pozývam na pivo. Ale len na malé.

Dnešný deň bol doteraz fakt čudný...Nepomohol som chudobnému, aj keď som chcel a mne pomohli, aj keď som nechcel. Svet je divný, ja tiež a tento deň je najdivnejší. Stalo sa aj vám niečo divné?

 Denník
Komentuj
 fotka
renik  5. 1. 2009 15:42
mne sa v poslednej dobe stavaju len divne veci.... a ak sa to nezlepsi tak to poskodi moje doteraz neotrasitelne pozitivne myslenie....
Napíš svoj komentár