Krajinka, kde má každý pravdu

Na svete existuje jedna krajina a v nej jedno mesto, ktoré sa nachádza pod všetkými ostatnými. Predstavte si, že by ste nad sebou videli len zem a niekde na opačnej strane by po nej chodili ľudia. Presne takto žili aj obyvatelia Sofomíroviec.


Sofomírovčania okolo seba nič nevideli, pretože v ich meste nesvietilo slniečko a sami si svetlo nevedeli vyrobiť. Vďaka tomu však lepšie počuli.
Keď sa obyvatelia pohybovali po uliciach, často do seba vrážali a takto sa vždy začínali dlhé rozhovory. Zapamätajte si, že obyvatelia Sofomíroviec nikdy nehovoria pravdu. Síce najprv začnú hovoriť niečo možno pravdivé, ale po chvíľke to obídu tak veľkým oblúkom, aký ma mesiačik na oblohe. Ten, samozrejme, oni nevidia, no my áno.

Raz sa uprostred námestia zrazili dvaja Sofomírovčania a pustili sa do rozhovoru:
„Hej pane alebo slečna, dávajte pozor. Veď ste ma svojím nárazom istotne poranili! “
„To vy ste poranili mňa, čo nevidíte? “
„Ja jasne vidím, že vy nič nevidíte a vrazili ste do mňa nebezpečne zozadu.“ vraví prvý.
Ktorýsi iný Sofomírovčan to započul a hneď sa zapojil do rozhovoru:
„Nehádajte sa, aj tak čoskoro nájdu naše mestečko ľudia z povrchu. To pre nás nebude dobre.“

Bol to asi prvý Sofomírovčan, čo povedal pravdu, aj to iba preto, že o tom nevedel. Zo zeme nad mestečkom sa totiž začalo odsypávať a čoskoro z diery preniklo do mesta svetlo. Sofomírovčania boli slepí, preto svetlo aj tak nevideli. Avšak do mestečka nezavítalo len svetlo, ale aj jeden človek, Zvedavec.

Zvedavec bol ihneď zvedavý, kam sa to dostal. Opýtal sa preto prvého obyvateľa:
„Kde to som? “
„No predsa v pekle, to nevieš? Všetci sme tu v pekle.“
„Prečo tu nie je teplo? “ opýtal sa ho Zvedavec.
„Ale veď tu je teplo, však aj vy celý horíte.“

Zvedavec začal chápať, že od tohto človeka sa veľa nedozvie, preto išiel za iným:
„Je toto peklo? “
Iný Sofomírovčan mu povedal: „Peklo? Nie. Toto je nebo, nepočuješ ten šum anjelskych krídel? “
„Nuž musím povedať, že nie. Neviete, ako sa dostanem späť na zem, na povrch? “
„Vy ste z povrchu? Ale tam sa nedá dostať, lebo naša obloha je zamrazená nepriepustným ľadom.“

Zvedavec už zistil, že niečo tu nie je v poriadku. Nikto mu nepovie pravdu, keď sa niečo pýta a všetci mu odpovedajú nezmysly. Vedel, že sa musí odtiaľ čo najskôr dostať, lebo by sa mohol stať jedným z nich.

Zvedavcov otec sa volal Logika, a preto Zvedavcovi napadlo, ako sa dostane späť domov. Sofomírovčania nevedeli, že on nie je jeden z nich. Takže ak im povie, že na vrchu ich sveta nie je ľad, nebudú mu veriť.

A naozaj, nikto mu neveril a všetci sa zhromaždili na jednom mieste, aby sa začali rozprávať o vzniknutom probléme.
Z toľkých lží, ktoré vytvorili, vznikol nad ich hlavami lietajúci oblak plný lží, ktorý potreboval nájsť svetlú pravdu, aby sa mu uľavilo. Zvedavec rýchlo naskočil na oblak, ktorý smeroval ku svetlu.

Tak sa zvedavec opäť dostal na povrch. Lži ostatných mu pomohli, aby sa opäť dostal hore do svojho sveta plného pravdy, ktorý tak miloval. Aby už nikto z jeho kamarátov podobný zážitok nezažil, dal uzavrieť dieru do Sofomíroviec a obyvateľov toho mestečka tak uzavrel do ich vlastného sveta klamstiev, v ktorom tak radi žijú.

 Rozprávka

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu