Neznámy známy

Bolo neskoré popoludnie a ako vždy som sa vracal z práce tou istou cestou. Prešiel som cez cestu pred nemocnicou a po chodníku som smeroval k neďalekému obchodu, kde som si chcel nakúpiť potraviny. Dnešný deň však napokon nebol taký, ako tie predošlé.

Oproti mne som videl ísť moju starú známu, Mariku. Potešil som sa, lebo sme sa dlho nevideli.
"Ahoj, Marika, dlho som ťa nevidel."
"Ahoj, ani ja teba."
"Ako sa máš? Čo si za tie roky robila?"
"Ale tak všetko je po starom. Chodievala som na chatu a do záhradky, tam trávim najradšej svoj čas. Ale ty sa pochváľ, kde pracuješ?"
Bolo mi divné, že sa na to pýta. Už celé roky pracujem na tom istom mieste.
"Ešte stále v tej výrobni akumulátorov. Ako sa má tvoja rodina? Kde študuje syn?"
"Myslíš Petra? Ten študuje v Bratislave na...hmm...už som zabudla, aká to je univerzita."
"To nevadí. Prečo si niekedy neprišla na kávu? Mohli sme sa porozprávať."
"Bývaš v tom zelenom paneláku?"
"Nie, však v tom som nikdy nebýval. Náš bol najprv šedý, no po zatepľovaní ho premaľovali na oranžovo."
"Jáj, to som si ťa musela s niekým pomýliť."
"To je v poriadku. Tak teda drž sa a maj sa pekne. Ak budeš mať čas, zájdi niekedy k nám na návštevu."
"Samozrejme, ahoj."
"Ahoj."

Z rozrušenia som aj zabudol ísť na nákupy. Vedel som, že nikdy na tú návštevu nepríde. Nepamätala si nič z nášho spoločne prežitého času. Nevie dokonca ani moje meno či kde bývam. Nevidel som ju síce pár rokov, ale zmenilo sa toho veľa. Nie som síce doktor a ani o tej chorobe veľa neviem, no u Mariky som ju vycítil. Videl som, že len ťažko hľadala odpovede na moje otázky, musí to byť pre ňu deprimujúce. Ktovie, či ju ešte uvidím a či by ma spoznala...

(Venované všetkým, čo trpia Alzheimerovou chorobou. Postavy, dej a dialógy sú vymyslené, no je to príbeh podľa skutočnej udalosti)

Skuska

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu