História môjho kriminálneho života sa začala asi v 3 rokoch, prekrásny to vek. Jedna z mála spomienok z tohto obdobia je práve na jedny preteky na miestnom štadióne. Inak čudujem sa, že tam nechali bežať deti, lebo na tej nekvalitnej dráhe ste sa mohli potknúť o škváru, trsy trávy alebo o vlastnú nohu. To sa vlastne môžete všade a mne sa to už stalo. Poviem vám, nie je to nič príjemné.

Vráťme sa však k prvému podvodu v mojom krátkom živote. Starká ma prihlásila na preteky, lebo často vykonávala na takýchto akciách niečo ako prvú zdravotnú pomoc, keby som sa napríklad potkol o tie spomínané nohy.

Neviem, aká je šírka vonkajšieho oblúka bežeckej dráhy, no zaplnili sme ju ako decká celú. Mohlo nás byť tak 15. Bol to beh na 50m, štart bol na začiatku zákruty a cieľ na jej konci. Dodnes nechápem, prečo sa nebežalo 50m na rovnom dlhom boku. Každopádne starká vedela, načo je to dobré.

V škole sa asi neučili rátať dĺžku kružnicového oblúka, no starká to jej logikou vedela. Jej taktika spočívala v tom, že ma postavila na dráhu najbližšie k strednému oválu. Matematicky teda na ten najmenší oblúk s najkratšou dĺžkou.

Prááásk! Preteky sa odštartovali a ja som bežal vpred nehľadiac okolo seba, ani som sa neotáčal, až tak vpredu som predsa nebol. Vďaka tejto výhode a prvému podvodu v živote som obsadil druhé miesto. Ale zas až taký podvod to nebol, lebo stáť tam mohol hocikto.

Prvé miesto obsadila baba a nesmejte sa mi, že ma predbehla baba. Bola staršia a vyspelá. Však bola odo mňa o hlavu vyššia a o stehno širšia! No aj tak som spokojný s druhým miestom.

Viete, čo som vyhral? Autíčko. Také naťahovacie. Hneď v ten deň som zavolal kamaráta k nám (si predstavte, že sme naj kamoši dodnes), aby sme sa hrali. Podarilo sa nám to autíčko hneď v prvý deň rozbiť. Ako tak nad tým uvažujem, rozmýšľam, že si založím nejaké vrakovisko áut alebo demoličnú spoločnosť.

Inak z pretekov mám aj fotku. Asi aj tuším kde je, ale nechce sa mi ju hľadať. Ani by som vám ju neukázal, mal som divné háro . Ešte chcem dodať, že v tom autíčku sedel nejaký medveď, vyzeral ako Yogi. Nuž, došoféroval rýchlo.

Na záver ďakujem podnetnému rozhovoru v TS so Snehovou Vločkou, ktorá ma inšpirovala. A to až k dvom blogom. Ten druhý snáď nabudúce.

 Blog
Komentuj
 fotka
lenuska175  5. 1. 2010 21:59
Potkýnanie sa o vlastné nohy..v tom som ja špecialistka
 fotka
bluepanter  5. 1. 2010 23:05
@lenuska175 keby bola taká súťaž, tak by sme sa pobili o prvé miesto
 fotka
snehovavlocka  6. 1. 2010 11:33
takže takto to bolo čo tam po tom, že si vyhral nespravodlivo, nikto z detí to netušil, kto by už len rozmýšľal nad kružnicovým oblúkom za škôlkárskych čias ale že staršia a vyspelá



no priznať si sa radšej nemal, teraz chcem vidieť tú foto!



a ďakujem za osobné poďakovanie, ale o čom bude druhý blog, nemám poňatia
 fotka
bluepanter  6. 1. 2010 12:17
@snehovavlocka tú foto neuvidíš nikdy

podľa mňa to tušíš, ale hovoriť to nemusíš
 fotka
lenuska175  6. 1. 2010 20:16
@bluepanter Myslím,že hej Mám dosť slušnú zbierku roztrhaných nohavíc a moje modrinové kolená hovoria za všetko
 fotka
pelly  7. 1. 2010 20:15
Aké šokujúce zistenie...
 fotka
nicmanenapada  5. 2. 2010 19:54
Ešteže ste ho hneď rozbili, veď medvede nemôžu šoférovať. To by bola zloba
 fotka
bluepanter  5. 2. 2010 20:04
@nicmanenapada ale Yogi môže
 fotka
corvuscorax  13. 4. 2010 12:20
a ty máš vodičak..omg
10 
 fotka
pershing363  13. 4. 2010 12:49
A vodicak uz mas?
11 
 fotka
mrnesmely  13. 4. 2010 13:06
to nechápem ako si môžeš pamätať čo si zažil keď si mal 3 roky. ja si nepamätám čo som robil včera
12 
 fotka
bluepanter  13. 4. 2010 14:38
@corvuscorax @pershing363 až od dnes

@mrnesmely iste sú momenty, ktoré si pamätáš. U niekoho sú to len akési "záblesky", ale tie si pamätáš celý život . V podstate od 3 rokov si už celkom dobre pamätám svoj život
13 
 fotka
azizi  7. 6. 2010 23:20
Starsia a vyspela

A vobec, toto proste nema chybu! Cele
14 
 fotka
bluepanter  8. 6. 2010 18:01
@azizi no fakt bola taká
Napíš svoj komentár