Žena je ako závoj, ktorý pokrýva telo. Muž je telo, ktoré poskytuje miesto pre závoj a jeho plné využitie.
Závoj môže ležať len tak voľne pohodený, ale bez tela nemá svoje využitie. Telo dokáže existovať obnažené, ale bez závoja je nechránené a rýchlo mu je zima.
Takisto ako závoj patrí k telu, muž patrí k žene. Existujú aj bez seba, ale skutočne žijú až v spoločnej harmónii a symbióze, kedy sa navzájom dopĺňajú ako dve navzájom si chýbajúce polovičky.
Zamyslite sa a spomeňte si na ľudí vo svojom okolí. Pozrite sa na muža, ktorý je bez ženy. Je na ňom vidieť, že musí robiť aj v práci aj doma sa sám o všetko starať, je bez nálady, sám, opustený. Môže mať bohatstvo, prepych, kamarátov, splnené sny, ale bez ženy v domácnosti chradne aj muž aj domácnosť.
Teraz sa pozrite na muža so ženou. Rastie a mocnie ako obrovský dub. Je na ňom vidieť duševnú vyrovnanosť, šťastie, pohodu a istotu. Je svieži a oddýchnutý, domov je čistý, žiari a je v ňom vidieť ženskú ruku. Možno nemá luxusnú vilu, drahé auto a všetky hmotné statky. Má však svoju chýbajúcu časť a je šťastnejší ako boháč väznení svojím majetkom.
Zoberme si za príklad ženu. Žena je bez chlapa zraniteľná, nemá istotu, nemá nikoho po boku, nudí sa. Nemá sa jej kto naplno venovať, nikto ju nenúti k aktivitám a preto tiež vädne ako ruža vo váze bez vody, stráca sa z nej energia a uchyľuje sa k stereotypu.
Ak však do života tejto ruže príde životodarná voda v podobe muža, ruža opäť načerpá silu. Ženu zas začne baviť svet, začne robiť nové aktivity, vracia s k tým starým a jej život sa zapĺňa novými snami a túžbami, ktoré sa jej začnú plniť.
Nakoniec je tu ešte dieťa. Dieťa bez matky má ťažkú výchovu. Nemá nežnosť ani jemné veci, ktoré mu vie poskytnúť len ona.
Ak nemá otca, tak dieťa sa nemá od koho priučiť rôznym veciam, nie je tu nikto, kto by ho usmernil na správnu cestu.
Preto aj dieťa potrebuje mať obe polovice vo výchove.
Či už je to ruža vo váze s vodou alebo žena s mužom, oboje je spolu v symbióze, dopĺňa sa a patrí k sebe. Skutočné šťastie a bohatstvo nie je v majetku, je v citoch.
"Ženy bez mužov vädnú, muži bez žien blbnú! "
Predchádzajúci článok: Vifonka moja milená
Úvaha
Komentuj
11 komentov k blogu
2
no, s tou symbiózou súhlasím ale nie je navyhnutná...jedna vec je milovať a mať partnera a druhá je mať partnera z nevyhnutnosti...ak by som sa mala uchýliť k druhej variante tak radšej zostanem sama.. a k tej žene bez muža - dovolila by som si do istej vekovej hranice nesúhlasiť, až neskôr sa dostaví efekt, o ktorom si písal...
ale inak napísané pekne...
ale inak napísané pekne...
4
fiha, po tej vifonke som veru takyto blog nečakala napisal si to krasne
5
@whatsername8 ani ja som to nečakal, nabudúce nesmiem počúvať hudbu istého typu . Som mal ráno chuť to tu zmazať
6
nemaž to, je to milo optimisticky idealistické ...máš v mnohom pravdu, no bohužiaľ po dlhšom čase spolužitia sa akosi častokrát isté veci menia k horšiemu...
10
Velmi zaujmavé myšlienky pišeš a tak.. len mi vadí že ku koncu vždy odbočiš k niečomi inému a neukončiš to čo si na začiatkju načrtol.. sice tu ešte celkom hej...a tak.. inak verry good
Napíš svoj komentár
Ja by som povedala k tomu len toľko, že máš pravdu, i ked sú to protiklady, navzájom sa potrebujú.
Ale v dnešnom svete veľa ľudí nevie robiť kompromisy a preto je čoraz viac ľudí, čo nežijú v dvojici, ale radšej sami.