PRÍBEH- Láska si najde svoju cestu 16

pokračovanie ...


„Ááááá, nechaj ma, nieeee prestaňňňň..,“ zadúšajúc sa od smiechu prosíkala Barbora.
„Ako? Nepočujem, nemám prestať?“ naďalej ju škodoradostne šteklil Peter.
„Nie, prestaň, lebo si aj dušu vypľujem,“ prosíkala a snažila sa mu ujsť. Ten jej to nedovolil, ale prestal ju štekliť. Zahľadeli sa na seba a usmiali. Prvá sa otočila Barbora. Vedela, že toto by nemali robiť, takto sa baviť, intímne, s tajomnými úsmevmi...

Od ich rozchodu ubehli 8 dni, ktoré ubiehali ako minúty. Stále sa nevedela zmieriť s tým, že ho stratila, ale zato bola vďačná za každú voľnú chvíľu ich „kamarátstva“. Barborina kamarátka Zuzka ochorela a tak ju chodili k nej navštevovať. Do tretej poobede bola vždy sama doma a tak sa mohli blázniť a kecať. Vtedy ako prvá prišla Barbora.
„Tak ako moja,“ položila jej v kuchyni otázku Zuzka. Nemusela ani vravieť o konkrétnej veci, hneď vedeli o čom je reč.
„Joj Zuzi, veď ma dobre poznáš. Takže musíš vedieť, že ma to bolí. Neviem ani ako, ale za ten krátky čas sa mi dosť hlboko vryl do srdca,“ zamyslene sa dívala na stenu.
„Takže ho miluješ?“ skúsila sa spýtať aj keď riskovala jej hnev.
„Láska?“ pochybovačne na ňu kukla, „nemyslím, že je to láska, skôr ešte len zaľúbenosť,“ rozhodne dodala. No Zuzka vedela svoje, stačil jej pohľad na svoju naj kamošku, ktorá sa potajomky pozerá na Petra a bolo jej to hneď jasné. Keď si spomenula, že takto sa nikdy nedívala na jej bratranca, čiže bývalého, bolo jej jasné, že medzi nimi nie je už len tá zaľúbenosť. Ale nechápala, prečo Peter stále chodí s Milkou, aj keď hádže pohľady na Barboru. „Samozrejme si myslí, že ho nik nevidí. Ale mne nič neunikne, hlavne, čo sa týka týchto dvoch,“ vravela si Zuzka pre seba.
„Nad čím rozmýšľaš?“ skúmala ju Barbora, „bola si nejaká zamyslená a divne si sa uškŕňala!“
„Hej?“ robila sa sprostou, „to nič často sa mi to stáva, to vieš furt nad Mišom rozmýšľam,“ zaklamala a začala sa smiať. No Barbora si myslela svoje, tiež ju vedela prekuknúť, veď sa 15 rokov poznali.
„Ozaj a s Mišom ti to ide ako? Ste spolu šťastný?“ nadhodila tému Barbora.
„Jasné, je to super, som fakt šťastná, je úžasný a ...,“ zarazila sa a kukla poza chrbát na Barboru, „sorry, nechcela som ..“ ospravedlnila sa, že sa nechala uniesť...
„Nie to je dobré, aspoň vidím, že aspoň ty si šťastná...“ pokúsila sa o úsmev.

O hodinu neskôr prišiel zo školy Peter. Hneď mal k Zuzke namierené ani domov nešiel. Končil sa školský rok, tak nemali sa nič učiť. Bola to už rutina. Hneď po škole na potulky. Buď šiel za babami a venoval sa im alebo rýchlo nasadol do auta a utekal za Patom, ktorý poslednú dobu zúril, keďže Peter čoraz nemej času s ním trávil. Ani netušil, kde sa toľko Peter zdržiava, vedel len to, že posledné dni je čoraz viac smutnejší a nevie nabrať odvahu opýtať sa ho na dôvod smútku. Tušil, že v tom môže byť zase len baba, možno aj tá, čo po nej stále kukal v meste. Vedel, že ju dostal, že spolu chodia, tak nechápal v čom môže byť problém.

„Čauko, tak už si tu? A kde je Milka? Nečakala ťa?“ otvorila dvere Zuzka a privítala Petra.
„Čau. Milka? A čo ja viem kde je? Ale určite dôjde, to mi vravela,“ odpovedal jej. Vošiel dnu a hneď si to namieril do kuchyne. Tušil, že tam bude už Barbora.
„Ahoj, ako sa más?“ nevinne si prisadol. Barbora otočila k nemu hlavu a s falošným úsmevom povedala, „super.“
„Tak to som rad.“
„A kdeže si zabudol Milku?“ podpichla ho. Nemohla si to odpustiť a už len čakala na reakciu.
„Bože, čo máte s ňou? Neviem kde je,“ už nahnevane odpovedal.
„No asi preto, lebo spolu chodíte! Ste pár! Ruka v ruke...atď.!“ zdôraznila a pokračovala v podpichovaní. Ten sa na ňu pozrel, ale nečakala to, čo videla. Mal smutný výraz a stisnuté pery. „Bože, on je fakt smutný, žeby toho ľutoval?“ preblesklo jej hlavou. Nevedomky sa usmiala a to Petra ešte viac zmiatlo. „Vari fakt nevidí, že len ju mám rád? Že len preto som súhlasil s rozchodom, lebo si to priala a aby nemala doma problémy? A, že Milka je len zásterka? Že si len ju všímam a nie Milku?“ neveril Peter. Neodpovedal na to a šiel do obývačky za Zuzkou. Barbora ho nasledovala. Vedela, že sa niečo zmenilo, že povedala toho priveľa. No nemohla prehliadnuť fakt, ako jej ublížil. Ako rýchlo si náhradu našiel. Sadli si a začali sa zo Zuzkou rozprávať ako keby sa v kuchyni nič nedialo. Po dvoch hodinách nálada stúpla a už sa smiali na zážitkoch, „ Pamätáte sa na deň, keď sme boli na prechádzke a z poza kríku vyskočilo to psisko?“ rozprávala Zuzka a už jej kútikmi úst hýbalo do smiechu, „ a na Miša ako odskočil a rovno do kanála? Ako tam trčal?“ už nevydržala a začali sa všetci smiať.
„A ty Zuzu? Veď si sa z kopca zgúľala, keby tam nebol ten krík, tak ťa môžeme vyhlásiť za nezvestnú,“ tiež sa smiala, „ a ty Peter si utekal ako o dušu, mohol by si sa prihlásiť na atletiku,“ a ešte viacej sa smiali. Nato sa Peter po nej vrhol a začal ju štekliť....

Akurát niekto zaklopal a tak šla Zuzka otvoriť. Stála tam Milka. Mala otvorené ústa, lebo jej pohľad spočíval na dvoch osobách, ktoré sa plné smiechu šteklili, vzápätí prestali a dívali sa do očí. Trvalo to asi minúty, kým sa všetci prebrali z reality. Barbora sa odvrátila a v tom zbadala Milku, odsadla si čo najďalej od Petra a kukala telku. Peter ani nevenoval pohľad Milke a prisadol si na gauč. Milka spravila to isté spolu zo Zuzkou. Ticho tam sedeli a kukali na reklamu. Vtom Peter vyhlásil, že je unavený a tak si hlavu položil na Barborine nohy. Ani Barbora ani Milka nevedela ako reagovať a tak šťastná Barbora položila ruku na jeho hlavu a neprítomné ňou prehrabávala jeho vlasy. Milka sa robila, že jej to nevadí, aj keď z tej ruky nevedela odtrhnúť oči.

pokračovanie ...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu