PRÍBEH- Láska si najde svoju cestu 18

pokračovanie ...

Peter sa ešte viac usmial a potešil sa. „Chcel by som sa ťa na niečo spýtať.“
„Áno? No von s tým,“ nedočkavo naňho zízala. Znovu sa usmial a v hlave premýšľal, ako sa jej to spýtať. Akou formou, vetou.
„Chcem,........bol by som rád, keby si cez víkend som nou šla na kamarátovu oslavu narodenín,“ konečne zo seba vysypal. Uprene sa jej zadíval do očí a veril, či skôr dúfal, aby odpoveď znela kladne.
„Oslavu? Veď ho ani nepoznám. A čo Milka? Ide tiež?“ vyzvedala.
„No ešte som sa jej nepýtal, ale samozrejme sa jej spýtam,“ odpovedal a začal tušiť problémy. Radosť sa mu pomaly vytrácala.
„Tak načo tam potom pôjdem aj ja? Budem ako piate koleso,“ namietla a vystrúhala grimasu.
„Nie nebudeš, proste ťa tam chcem.“ Už stratil všetky šance a začal sa modliť v zázrak. Nevedel ako ju presvedčiť, čo povedať, aby uverila a šla. Tak len tam stál pri nej, oči upieral k zemi a čakal aké ďalšie otázky mu položí.
„Ale prečo ma tam chceš, Milka ti bude robiť spoločnosť,“ naďalej vyzvedala. Chcela počuť, že radšej ju chce než Milku, ale keďže s ňou chodí, musí aj ju pozvať.
„Lebo si zábavná, vtipná a každého rozveselíš. Bude tam s tebou sranda, nebude aspoň nuda“ nakoniec sa dočkala odpovede, ale úplne inej. Vystrúhala znovu grimasu a až ju striaslo. Od prekvapenia aj zlosti.

„Takže takto to je!“ začala pomaly, ale dosť hlasno, „pozveš ma na party, aby som sa postarala o zábavu? Ako nejaký klaun, šašo? Hlavne, že ty sa budeš baviť s frajerkou na môj účet! Dík, ale o takúto party nemám záujem, aby som robila debila zo seba pre druhých! To som od teba nečakala,“ otočila sa mu chrbtom a ráznym krokom pokračovala domov. Peter sa pozeral s otvorenými ústami za vzďaľujúcou Barborou. Ohromene nebol schopný ani na ňu zakričať, ba či sa za ňou ani rozbehnúť. „Čo som zase zle povedal?“ vravel si a stále nechápal jej zlosť. „Ja tie ženy nikdy nepochopím!“ Barboru už nevidel a tak sa konečne pobral preč a vyhľadať Milku. Nemal už v pláne oboznámiť ju s party, keďže nepresvedčil Barboru. Bolo to už zbytočné. Napriek tomu to nemohol nechať tak. Nechcel sa Barborou hádať a byť na vojnovej sekere. Vytiahol mobil a prezvonil jej. Nič, žiadna odozva. Skúsil to znova. Ani tentoraz neodzvonila. Neváhal a začal písať správu – „Ahoj Baška, prepáč ak som sa ťa nejako dotkol. Nechcel som a budem rád ak odpíšeš. Tvoj braček “ dopísal a na záver zasrandoval. Odoslal práve vo chvíli, keď zbadal Zuzku s Milkou. Sedeli vonku na lavičke a ako inač rozprávali sa. Ako dobehol k nim, stíchli. Takže hneď vedel, že reč bola o ňom. Pozdravil ich a začali novú debatu.

Pol hodinka ubehla, keď Petrovi zazvonil telefón. Prišla správa a tak ho rýchlo vyťahoval z vrecka. Zatajil dych a otváral správu. Bola od Barbory, no jej obsah ho vôbec nepotešila. „Kašli na to! No nechcem, aby si mi už písal. Načo byť v kontakte, keď nemôžme byť ani spolu. Tak zbohom!“ Zosmutnel a pošúchal si tvár rukami. Nevedel či má zakričať, či si udrieť do steny alebo hneď teraz sa rozbehnúť k nej domov a nakričať na jej rodičov, ktorý toto všetko spôsobili. Pozrel na dve baby vedľa neho. Stále sa rozprávali, ale Zuzka naňho uprene pozerala. „Bože, tá každého prekukne!“ prevrátil očami a už vedel, že bude musieť absolvovať s ňou rozhovor. Vedel, že nakoniec to z neho vytiahne. V tom bola majsterka. Niekedy si pomyslel či nie je jasnovidka. A ako vravel sa aj stalo po dvoch hodinách. Milku šli odprevadiť na autobus, neprítomne sa s ňou rozlúčil malou pusou na líce. Cestou naspäť už čakal príval otázok.

„No začni a ušetri obom čas,“ nadhodila Zuzka a slabo sa pousmiala.
„Dobre, aj tak to zo mňa vytiahneš. Pohádal som sa s Baškou, ale nechtiac. Nepochopila ma alebo som zle povedal vetu.“
„A o čom ste sa bavili?“ snažila sa tomu porozumieť a tak musí vedieť viac.
„Pozval som ju na kamarátovu oslavu,“ nevinne odpovedal.
„ale veď Milku si nikde nepozíval......aha......Barbora nesúhlasila a preto si to ani Milke nepovedal,“ rozmýšľala a postupne tomu prichádzala na kĺb.
„Bože ty si dobrá, ako si na to prišla,“ s úžasom na ňu hľadel.
„Peťo, nie som blbá....veď to na vás vidieť ako keď svieti svetlo v tme. No väčší problém je tu Milka. Ako jej to chceš povedať?“ chcela odpoveď, ale tá neprichádzala, „aha takže nevieš, tak teda prejdime k Baške. Je jasné, že sa máte radi, tak choď za ňou, nie nemôžeš....tak jej napíš....,“ nedokončila lebo jej skočil do reči.
„Už sa stalo,“ dal jej prečítať správy a čakal na ďalšie rady.
„No to mení vec, tá je teraz dobre naštvaná a smutná, možno aj zlomená,“ uvažovala nahlas.
„Zlomená?“ nechápal Peter.
„Ti trdlo, láskou,“ a začala sa smiať.
„Si si tým istá, že ma ľúbi? To by mi potom povedala,“ tiež uvažoval, ale stále nemohol uveriť.
„Veď ani ty si jej to nepovedal, tak jej to nemôžeš zazlievať,“
„A to zase odkiaľ vieš?“ ohromene na ňu zízal, „veď vravím, že si jasnovidka,“ pokrútil hlavou, ako keby vyriešil hlavolam.
„Nie len mám tie oči. No môžem ti poradiť, ale musíš mi niečo sľúbiť,“ zastavila ho a pozrela mu do očí. Videla v nich odhodlanie a nádej. Spraví dobre keď mu poradí, tak snáď to nepokazí.
„Kým si udobríš Barboru a začneš si s ňou niečo, tak dovtedy dáš Milke najavo, že ju nemáš rád a sa postaráš o rozchod. Ale moc ju nezraň. Je dosť citlivá a môže to dopadnúť katastrofálne,“ dopovedala a Peter prikývol. Zavolala ho do vchodu kde bývala a povedala nech počká na chodbe. O minútku sa vrátila späť a v ruke držala zápisník.
„Toto bude kľuč k nej, len ti sám už musíš to všetko sformovať, potom mi to dones a ja jej to predám.“ Podala mu bloček a dúfala v zázrak.
„A čo mám s tým robiť? Napíšem jej tam, ale vráti mi to alebo neodpíše.“ Pochybovačne ukázal na bloček.
„Mýliš sa, Baška rada píše a je aj veľmi zvedavá, takže si to určite prečíta a neodolá odpísať, aj keď ťa stále nebude chcieť vidieť. Za to sa ti zaručujem,“ usmiala sa a zavrela mu dvere pred nosom. Nemal na výber a mal aspoň nejakú šancu. Doma otvoril malý bloček, zobral pero a začal premýšľať.

pokračovanie ...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu