Rozprávam to tichej spoločnosti.
Mám chuť....nemám.
Nepáči sa mi to.
Pozerám sa na to, no nepáči sa mi to.
Možno sa mi to aj páči, ale nie takto.
Treba s tým skoncovať, zakončiť túto nerozhodnosť.
Pomykov...nie to není dedina ani obec.
Pomykovo.... to už možno dedina niekde je, ale tú nepoznám.
Pomykáva ma pomykovo.
A to sa cítim báječne.
Čo mi vlastne chýba?
Koledujem si o prúser, a to ešte nie sú vianoce.
Není čas na koledy chlapče...
Prechádzam sa na tom kopci každý deň, môj pes ma necháva vždy samého.
Dvaja samotári?
Určite.
Kam ideš a kam dôjdeš ?
Zbytočný primitivizmus by ma už nemusel obkolesovať. Nemám oň záujem, , , ale keď vtedy je to také jednoduché.
Iba sa hľadieť a hovno vedieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár