Rezervoár

pôjde kľukatou cestičkou, plnou marcipánových objektov...príde na pláž, všade vysoké palmy,,zopár kokosov a mnoho vysokých skál,,,krásny človek s ňou,,,takto by sa tam malo ísť a takto by to tam mohlo relatívne vyzerať..smiešne, biedne,,ale pre ňu postačujúce..
pre ňu by to bolo postačujúce, ale nie je...nie je to vôbec...

hrám sa tak na jednoduchého,,tak veľmi,,že je ním byť mimoriadne ťažké..nedokážem ním byť..
zložitosť mnou neprelietava..zložitosť vo mne funguje
zložitosť prevláda nad jednoduchosťou, bod medzi nimi mi stále uniká

čoskoro príde ten čas a chvíľa,
keď sa ma zmocní zvláštny pocit,,a ja na môj dušu neviem aký bude..
neviem či ma prefacká alebo pohladí...
či príde plač alebo smiech
smútok alebo šťastie

v ten deň bude možno pekne alebo škaredo
neodvážim sa ísť na miesta, kde sa to stalo
pôjdem na jeden obyčajný, pre nikoho nezaujímavý domček kdesi na lúke,
ošarpaný, obitý a zúbožený
miesto tak spustošené a bezduché,
no pre mňa plné snov,
pre mňa miesto kde si môžem odpočinúť a pozerať sa do diaľav,
z toho miesta vidieť všetky miesta, všetky tie krásne miesta
postačí mi pohľad na ne, neodvážim sa ta ísť..

tam to zo mňa vyjde (..nie, nevyseriem sa tam..)
tam zo mňa môžu výsť všetky vety,myšlienky slobodne
nikomu nimi neublížím a nikomu ani nepomôžu
nebudem dokonca chcieť aby pomohli i mne
tam mi o to vôbec nepôjde

bude to asi plač..
myslím si to, cítim to..chcem to?
spomeniem si na srdce..ktoré nemám
bude to asi zúfalstvo..
myslím si to, cítim to..chcem to?
Spomeniem si na dušu..ktorú mám

bude to deň i napriek tomu čo sa deje a bude diať, dňom výnimočným,,dňom úprimneho šťastia a zároveň tvrdého pocitu smútku

a raz nebude musieť premýšlať o týchto veciach,
raz sa vyberie tou kľukatou cestičkou k tým vysokým palmám...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu