Spokojne sa natriasajúc na oravskej párty (v nemenovanom podniku v B došlo takmer k nešťastiu.
Práve keď môj kamarát pevec, peve skvelú skladbu .... tu zrazu.....V bruchu sú jasné signály.
Chlapče, teraz alebo nikdy!
Utekám, bežím, ľecím
HAJZEL je zavretý..a treba kľúč, nebodaj indíciu
Obraciam sa na pomoc ku kamarátovi
"Golo! Mne treba veľmi srať!"
S typickým žoviálnym úsmevom mi odpovedá: "Tak sa chój, veď ahá tám."
"Ale tam treba kľúč!"
Tak ahá tu sa spýtame tejto velice sympatickej slečny čašníčky
Áno, teraz sa mám podeliť s peknou babou o tom, že sa poseriem do troch sekúnd, nuž ale teraz už nebolo úniku.
Ukázala mi zvláštne gestá z ktorých som nakoniec zistil, že sa musím ísť vysrať do druhého lokálu.
V diaľke som už len počul: "A povedz že ťa ja posielááááám"
A tak ľecím lebo hovno sa pýta na svet.
Vchádzam do podniku, nikto nikde....prúser
Na rozjebabnom gavalci sedia tri spuchnuté ksichty, dve knedle a jeden brav.
A tak sa pekne ale spoteno pýtam: "Prosím vás, mohol by som u vás použiť záchod?"
Knedľa prísne odpovedá NIE i napriek tomu, že šípi, že je zle.
Ale...aj slkla ksad sa pdosaeriem.....absolútne už neviem rozprávať a vypustiť súvislú vetu. (Viem sa jedine súvisle vysrať.)
"TOTO NIE SÚ VEREJNÉ HAJZLE ZLATKO!"
Vzdám to? Nevzdám to ?
Z úst mi vychádza ďalšia ešte viac nezrozumiteľnejšia a zúfalejšia veta,po ktorej kladne mrdne knedľovým ramenom. HOSANA
Hajzel neriadili od druhej svetovej.
V tej chvíli mi to ale bolo jedno.
Krásne som sa vysral a dokonca som aj spláchol. Dokonca preto, lebo tí predo mnou (nešťastníci tiež ako sa neskôr ukáže) tak neurobili.
Vychádzam spokojne z hajzľa smerujúc ku knedliam a k bravovi.
Už z diaľky kričím, že ďakujem za záchranu života.
Brav si posmešne poťahuje z cigy, tichá knedľa pozerá do stropu a vedúca knedľa, s ktorou som viedol rozhovor sa ma pýta: "ZLATKO a kto ťa poslal?"
Spokojne odpovedám: že tá piča z hora (pičou som ju žiaľ musel nazvať, lebo som chcel vyzerať, že ma to celé serie a som nasraný, čo som v konečnom dôsledku i bol).
Knedľa sa rozčertila, už som jej nevadil a začala hovoriť veľmi veľa viet naraz z ktorých som pochopil, len zopár ale bolo mi jasné, že jej stáli zákazníci sú taký istý nešťastníci ako som ja.
Brav s tou druhou knedľou sa po výleve hlavnej knedli tvárili veľmi učiteľsky a "múdrosť" im vyčnievala z pohľadov.
Všetci traja spokojne (vlastne už aj ja spokojne) kyvkali hlavami nad nespravodlivosťou sveta.
Pri dverách som ešte začul: "A s tou PIČOU si to vybavím!!!!"
Vraciam sa značne vysratý z podoby, ale spokojný
Spokojne a s úsmevom na tvári potľapkám Gola po pleci a pokračujem vo víre tanca.
V núdzi poznáš priateľa, ktorý ti ochotne podá indíciu...
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
5
inak predstavujem si do toho všetkého Golov prízvuk a smejem sa ešte viac
7
toto je prvý blog, pri ktorom som sa nahlas smiala pred monitorom.
9
jú fúl!
ale to že som sa ti šiel ako dobrý kamarát popýtať u slečny najprv ja si akosi opomenul
...ináč ako som ju neznášal zo začiatku tak si ju pomaly začínam obľubovať
ale to že som sa ti šiel ako dobrý kamarát popýtať u slečny najprv ja si akosi opomenul
...ináč ako som ju neznášal zo začiatku tak si ju pomaly začínam obľubovať
10
! ja nemôžem.
ale pripomenulo mi to jedného blogera, čo tak podobne a hlavne úprimne písal ako je tento tvoj príspevok. avšak vyparil sa a ostali po ňom len blogy.
thank u!
ale pripomenulo mi to jedného blogera, čo tak podobne a hlavne úprimne písal ako je tento tvoj príspevok. avšak vyparil sa a ostali po ňom len blogy.
thank u!
12
zasa sa strašne silno rehocem. a ty tu už nebudeš online, tak sa ti tu vyznám, že mi chýbajú s tebourozhovory!!!!!! MAŇO!!!!!
tak.
tak.
Napíš svoj komentár
po nadpise som sa začala tak rehotať, že mi vyletel kus šošovice z nosa.