Uvedomil som si svoju starú hlúposť
Ani neviem prečo, ale spomenul som si na nedávne stretnutie s milým človekom.
Sedeli sme spolu v autobuse, rútili sa do školy a viedli zapálený rozhovor
Rozhovor plný nadšenia, snov a budúcich krokov.
Rozprávala a ja som ju počúval, skutočne počúval
V tých slovách som pochopil to čo som mal pochopiť dávno
Potrebu iného človeka.
Jej sny ostali rovnaké, len môj pohľad sa zmenil
Vtedy pred rokmi videl som iba seba
Svoje zahmlené potreby a ciele
Nehľadiac na iných, sám nevediac čo vlastne chcem
Kráčajúc pomedzi prastaré smreky a jedle mi to dochádza.
Veď to ja! Ja som mal byť ten, čo ju mal podporiť a podržať. Tešiť sa.
Nie voliť hlúpy prístup.
Ignorovať to a hnevať sa
Aký som bol plytký..
Pomkol ma bezútešný pocit
Hľadiac na jelene pasúce sa na obrovskej lúke pod lesom spokojne usudzujem, že obaja sme konečne našli to svoje.
Teším sa tomu, teším sa z nej
Že sa drží svojho sna a má oporu ktorú som jej ja nedal
Umenie porozumieť kráse a potrebám iných ľudí je úžasné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár