Bežím, utekám, slintám, potím sa..
Letím za svojím snom.
Človek kvôli veľkým veciam zanecháva všetko, časom ho však zrážajú chýbajúce maličkosti.
Pri pochybe prvej mám pocit, ako by sa to všetko zrútilo.
Pri ďalších zaplačem!
Posledná ma vracia späť.
Späť do doby keď som sa rozhodol urobiť veľkú vec...
A tak rozmýšľam či dobre kráčam.
Či to, čomu venujem všetok čas bude za niečo stáť.
Dávam život stromom..
Držím v rukách tisíce malých semien, tisíce drobných útvarov, vkladám ich každú jar a jeseň do zeme a čakám.
Pocit prežívaný pri ich prvých krokoch k oblohe je neopísateľný.
Takú vnútornú pohodu nezažívam často.
Zanechal som starý štýl života, taký ten pubertálny, rozflákaný, prepitý a prefajčený.
Už nechodím každý večer do krčmy, už tam netrčím do rána a netancujem na bare...
Nefŕkam do seba všetko čo príde, nedopíjam chlast z cudzích stolov, nekrúžim v kruhu bŕk, jointov a voďárov.
Už nesedím za veľkým stolom s milión ľuďmi, kde polovicu som nikdy nepoznal. Už nepočúvam tie zbytočne vypustené vety do zadymeného vzduchu, kde každá myšlienka sa javí ako záchrana sveta, a pritom sa okamžite rozplýva pri ďalšom vyfúknutí z cigarety.
Milión známostí, nula pomoci...
Už sa nestretávam so starou partou výborných kamošov, už nechodím s nimi po horách, už s nimi neleziem po skalách. Už s nimi nespievam pri ohni a negrciam do kríkov.
Už nebehám holý po lese a neleziem opitý bez istenia.
Už nemyslím ako kedysi.
Už sa nestretávam s podivínmi, ani jeden z nich už není v mojich očiach úžasný, ale divný..
Žijem pokojne, chodím do školy, zo školy do lesov, do lesov za tichom....
V lese nachádzam to čo vo mne po celé tie roky driemalo.
Pustil som zo seba pocity ktoré som mal pri každom pohľade tam, tam do miest, kam nikto nechodí.
Pocit alebo strach z toho, čo si o tom pomyslia ľudia je dávno v koši.
Prežiť vnútornú pohodu si vyžaduje obrovskú odhodlanosť a sebeckosť.
Vzdať sa starých praktík a začať nanovo...
Žijem v tichosti a stávam sa plachou zverou.
Ale i tak. I tak mi pár vecí chýba
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
grietusha
19. 10.októbra 2009 19:13
ja stále čakám, kým sa vo mne prebudí absolútna vôľa. zahodiť všetko, bez neustáleho sa obzerania po tom, aké to bolo super a chýba mi to. zatiaľ o tom len bľabocem, ale možno tiež raz dospejem.
2
Nečakala som, že si najbližšie tak rýchlo prečítam aktuálny blog od Teba. Dúfam, že nájdeš to, čo hľadáš a že sa nestratíš . Tvoj blog sám o sebe hovorí strašne veľa...
To je ako, keď rozprávaš o niekt. ľuďoch, začnú ti chýbať. V zmysle ak začneš premýšľať nad pár vecami, tiež ti bude niečo chýbať... Ale je to istý krok vpred. Dúfam.
To je ako, keď rozprávaš o niekt. ľuďoch, začnú ti chýbať. V zmysle ak začneš premýšľať nad pár vecami, tiež ti bude niečo chýbať... Ale je to istý krok vpred. Dúfam.
3
...ále radšej si nejdem zvyšovať tlak
ale to že ťa už nebaví alkohol sa mi veľmi páčilo
ale to že ťa už nebaví alkohol sa mi veľmi páčilo
5
Beham hola po lese a leziem po skalach bez istenia.
Nemam strach, co si pomyslia ludia.
Zijem v hluku, hoci som placha zver. (a potom utekam sama za sebou do hor.)
Moj zivot je zlozity. Lebo si ho takym robim sama. Zvykla som si na svoju sprostu cestu.
a to, kam poviedla ta tvoja, mi vycarilo na tvari usmev
Nemam strach, co si pomyslia ludia.
Zijem v hluku, hoci som placha zver. (a potom utekam sama za sebou do hor.)
Moj zivot je zlozity. Lebo si ho takym robim sama. Zvykla som si na svoju sprostu cestu.
a to, kam poviedla ta tvoja, mi vycarilo na tvari usmev
Napíš svoj komentár