Myslím, že tento list som mohla začať písať až teraz. Až po všetkom čo sme spolu prežili. Nemyslíš?
Najprv rok alebo dva, čo sme sa vôbec nemuseli. Mali sme spoločnú kamarátku. Ja som sa cítila ako cudzinec medzi vami. A ty si ma tiež nemala veľmi v láske.
Potom sme si povedali, že by sme sa mali rešpektovať a nejak sa spolu baviť, kedže nás to rozdeľovalo s tou našou spoločnou kamarátkou. Ona si delila čas medzi nás. A to som nechcela. Takže prišlo obdobie, že sme sa bavili, možno aj rozumeli. Pozývala som ťa na moje narodeniny, išli sme spolu na výlet, kúpať sa.
Potom prišlo asi 4-mesačné obdobie, že sa z nás stali až by som povedala že super kamarátky. Viac si si so mnou rozumela ako s ňou. Ja som bola rada, že sme si k sebe našli cestu. A verila som ti. A celkovo som verila, že konečne to bude také kamarátstvo ako to malo byť.
Chyba. Netrvalo to dlho. Dlhý príbeh. Ty. Tvoj nový manipulátor priateľ. Ešte menej času. Odsťahovanie s ním. Odcudzenie. Tuším prvé. Potom si to spravila ešte druhý a aj tretí krát.
Ale po tom všetkom to poviem tak. Viem, čo už od teba môžem na určito čakať. Viem, že ked sa niekto nový objaví, tak tu pre mňa nebudeš. Ale vieš čo ešte viem? že je s tebou najlepšia zábava na svete. Ty si moja druhá tanečná diva. Na toto sa u teba môžem vždy spoľahnúť.
Nie každý sme stavaní na všetko. Ty si sa narodila, aby si si ten život užívala, a nie ho len nudne prežila a riešila ako ja. A preto viem, že ak budem chcieť zapiť rozchod, alebo len že budem naštvaná na celý svet, tak ty sa pridáš. A za to ti ďakujem. Konečne vieme, čo od seba čakať. Rešpektujeme sa. Nemáme prehnané nároky. Už ma len prekvapiť dokážeš.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár