Ja sa vtedy pýtam Bože prečo? Áno väčšinou sa rozprávam s ním len v takýchto prípadoch, keď nemám na koho zvaliť vinu, keď viem že zákonitosti života a smrti nemôžem zvaliť na smrteľníka... Odpovedal mi " a kedy si ho mám zobrať keď nie teraz ?"... niektorí ľudia jednoducho z môjho srdca nikdy neodídu, môžeme niekoho poznať chvíľu ale môžeme na tú osobu nezabudnúť do konca života...
Tak ako On, nestretávali sme sa často,má neobyčajného ducha, výnimočnú silu,pohľad na svet, nezaplatiteľné rady a jeho zážitky môžem počúvať stále, je ako neviditeľná ruka ktorá ma vedie a predsa nie je Boh...
Striedam prítomný a minulý čas pretože je na hranici života a smrti, a ja ho nechcem nechať odísť...A to prináša ďalší pocit - bezmocnosť, sedieť na zadku a čakať ? Viem že mi zostáva len prevalcovanie dlhým čakaním v hlbinách času ktorého vlny si ma pohadzujú ako sa im zachce...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
berylka
18. 10.októbra 2007 13:00
opisala si nieco,co ja nedokazem uz par rokov,obdivujem ta za to......
3
Pridám to aj sem, že ďakujem, keď viem že nie som so svojími problémami sama a že niekto chápe je to taký zvlášť fajn naplnújúci pocit...
Napíš svoj komentár