Po posledných bojoch zostali len hŕstky gvarlov, slepo sa rozutekali do hôr potom ako čepeľ môjho meča prebodla krk ich odporného veliteľa...Naša strana utrpela tiež mnohonásobne straty ale aspoň sa zastavil postup nepriateľa, ktorý utŕžil riadnu facku, a aspoň nachvíľu prestanú krvavé orgie ktoré páchali jeho jednotky v krajine po okolitých dedinách a mestách.. Na istý čas utíchne nárek znásilnených žien, prestane vraždenie a požieranie novorodeniatok, a začne sa obnova celého kráľovstva...
Po týchto udalostiach však zostalo veľa práce, velitelia sa schádzajú na Mŕtvej hore neďaleko Carnesu, smerujeme do starého chrámu Aspergusu,poďakovať sa Bohom za dnešnú výhru.. Faleon,môj verný spoločník cvála vedľa mňa , a natešene rozpráva o dnešnej bitke,pričom mu z úst vychádzajú jemné obláčiky pary. " Dali sme im teda riadny výprask, pobil som tých príšer najmenej 100, nech sa ich duše smažia v najhlbšej temnote do konca vekov ", odpovedala som s náznakom predstieraného záujmu " nemyslím si že pokoj vydrží dlho, môžeme byť radi keď stihneme obnoviť aspoň najdôležitejšie časti krajiny" hlavou sa mi motali vízie ďaľších bojov,preto mi bolo ťažké akceptovať že nachvíľu je kľud.
Mŕtva hora bola významným strategickým miestom celého kráľovstva, tvorila jeho srdce a oddávna sa tu robili medzinárodné kongresy všetkých rás, riešili najvýznamnejšie vojenské ťahy a stratégie...
Posadali sme si na drevené stolce, podľa funkcií, už sa čakalo len na kráľa Sargasa, medzitým sa veĺkou chrámovou sálou niesol šum po boji rozvášnených veliteľov,každý sa chválil koľko gvarlov pobil, len pár jedincov ako ja stálo v úzadí premýšľajúc o ďaľšom dni... Faleon si netrpezlivo pobrnkával prstami po čepely svojho meča, jeho prvotné nadšenie už dávno opadlo.Moju myseľ opantali nachvíľu oči,ktoré som zazrela v rozjarenom dave,pochytila ma slabosť a v poslednej chvíli ma zachytil môj spoločník.Nechápavo pokrútil hlavou a ironicky poznamenal " ty ktorá nemáš problém ísť do najhlbšieho pekla, máš problém s rovnováhou?".Nevedela som odpovedať strach opadával len pomaly, snažila som sa nájsť tú bytosť ktorá to spôsobila. Ako je možné že si ju tu nikto nevšimol? Ako sa sem mohla nepozorovane dostať? Pochod mojich myšlienok narušil príchod kráľa a hlasné výkriky chvály, panovník vyzeral spokojne ale unavene,bolo vidiet že posledné roky obdarili jeho mladú tvár početnými vráskami,avšak to mu pridalo na mužnosti, mnohí si ho doberali pri preberaní koruny - to nám má akože vládnuť takéto chlapča?, avšak to chlapča doviedlo kráľovstvo k dávnej sláve až pokým sily zla nevyšli z brány pekla.
"Zdvihnime čaše priatelia,a pripime si na naše víťazstvo, verím že nebolo posledné a spoločnými silami zbavíme našu krajinu tej odpornej pliagy" . Ozval sa nadšený jasot, a mňa ovládla silná predtucha, intuícia ovládla telo a z dlane mi vyšľahol modrý záblesk zasahujúci kráľovu čašu, pričom mu vyletela z ruky a s cinkotom dopadla na zem... Nastalo ticho pričom pohľady všetkých zúčastnených sa upierali
na mňa... Niektorí prítomní šľachtiční dokonca tasili meče, avšak kráľ upriamil pozornosť opäť na seba " pravda, hor sa do práce nemôžeme dať čas tým príšerám čas na zmobilizovanie kým sa tu budeme opíjať môžu ich hordy zasa plieniť náš rodný kraj, ďakujem všetkým zúčastneným a zároveň žiadam najvyšších radných aby sa presunuli do vedľajšej sály,kde preberieme nasledovné presuny vojsk" dav sa začal na to rozchádzať, Faleon teraz mlčal vedel,že verejne nečarujem pre nič za nič, pristúpil k nám kráľov pobočník a odovzdal mi odkaz " večer vás očakávam, musíme si toho veľa vysvetliť"..
Do večera zostávalo ešte chvíľu času, preto som sa rozhodla pre krátku prechádzku.Faleon zostal so skupinkou bojovníkov preberať príbehy z bojiska a samozrejme chváliť sa svojími hrdinskými činmi.
Dul chladný vietor a zapadajúce slnko ohlasovalo príchod noci. Sneh jemne pukal pod mojími ľahkými krokmi.Privrela som oči a započúvala sa do nepokojného šumu matky zeme. Cítila som ako moje unavené telo naberá novú silu,ako sa kúsok po kúsku regeneruje, a na mojej vyrovnanej dlani sa uprostred objavila ohnivá guľa, ktorá príjemne nahriala vzduch.Chvíľku som si vychutnávala ticho a potom som sa pobrala nadol po svahu do tábora,kde jednotky rozostavili svoje stany na krátky odpočinok.Kráľovský stan bol oveľa väčší ako ostatné preto ho nebolo problém nájsť.Stráže ma pustili bez akéjkoĺvek otázky dnu,a za hrubým závesom som odkryla miestnosť,na moje prekvapenie,zariadenú bez akéhokoľvek prepychu.Kráľ bol pohrúžený do rozhovoru so svojím bratom Embrasom a vášnivo mávali rukami pri rozloženej mape. " Embras dnes by sme už nič nevyriešili, očakávam ťa zajtra na svitaní aj s tvojím oddielom pripraveným na odchod". Nato jeho brat zvinul mapu a odkráčal z lóže.
Sargasov pohľad sa upriamil na mňa,jeho hlboké tmavé oči prezrádzali veľkú únavu.Posunkom mi naznačil aby som sa posadila na stolec oproti nemu." Zavolal som si Vás,aby ste mi objasnili tú dnešnú nepríjemnosť.Vážim si vás a vaša pomoc pri bojoch prekonáva mojich najlepších veliteľov,už dlhší čas pozorujem vaše počínanie na bojisku len nebola príležitosť pri toľkých povinnostiach prehodiť pár viet.Chovám si úctu k všetkým národom, ktoré sa rozhodli pripojiť a skrížiť cestu zlu. Veľmi dobre viem že dnes ste sa čarovaním pred zrakom toľkých ľudí nechceli len pobaviť.Pes,ktorému sme nanútili zvyšky tekutiny zo zeme, dokonal chvíľu na to v obrovských kŕčoch,ako ste vedeli, že víno bolo otrávené?"
Jeho tvár nabrala zvláštny výraz,z ktorého som nevedela vyčítať absolútne nič,a na um mi neprichádzalo žiadne vhodné vysvetlenie : " Odpustite,ale to čo odo mňa žiadate neviem vysvetliť, udialo sa to spontánne a neviem prečo".
Sargas chvíľu sklamane mlčal, možno čakal,že mu odhalím nejaké tajné sprisahanie... " Tak či tak ste mi dnes zachránili život,radšej túžim skonať pod ostrým meča ako by ma mal otráviť nejaký prašivý potkan. Zajtra vyrážam s veľkou časťou vojska brániť juh,zvyšná časť pôjde s mojím bratom na sever zastaviť postup nepriateľa k mestu Kremach,..." Počúvala som ho s veľkým záujmom,síce vnútro nechápalo prečo sa panovník zveruje niekomu inému ako veliteľom jednotiek,to nebýva zvykom, " Prajem si aby ste sprevádzali výpravu na sever cez Flepské hory,je to nebezpečnejšie,ale na obchádzky nie je čas.Vyrážate na svitaní." Na to si unavene pretrel oči a dal najavo že rozhovor považuje za skončený.
Oddiel asi 500 jazdcov sa prepletal po lesnej ceste skrz horu ako vlniaci sa had.V strede konvoja išlo niekoľko vozov so zásobami potravín.Na čele sa v svojom sedle niesol Embras a po jeho boku veliteľka elfov Ireth.Za nimi mi robil spoločnosť Faleon,ktorý žiaril a nemohol sa dočkať kedy sa jeho meč zas napije krvi.
Podľa kráľovho rozkazu sme mali namierené na sever k mestu Kremach, ktoré zásobovalo väčšiu časť územia obilím,a jeho strata by znamenala otvorený vstup nepriateľovi do krajiny.
Na poludnie sme mali mať prestávku pri horskej dedine,avšak z diaĺky nás privítali len zvyšky domov v podobe dymiaceho popola.neskoro, nenašli sme nikoho živého,len zbytky poobhrýzaných tiel a na popálených zvyškoch bolo stále badať prežitú hrôzu.Všetci potom pokračovali naďalej bez slova.
Popohnala som koňa a oznámila Embrasovi,že si musím niečo vybaviť a do rána sa pripojím opäť.S prekvapeným výrazom tváre a zároveň posmešným tónom sa ma spýtal :" Ty sa chceš sama vydať doprostred týchto hlbokých hôr?"," predtým nežslnečné lúče pobozkajú zem a zaželajú nový deń pripojím sa skrížiť nepriateĺovi cestu" nato som zvrtla môjho snehobieleho koňa a odcválala do srdca hory.Faleon si už zvykol na prekvapenia tohoto typu a bez komentárov zostal zaradený v sprievode.
Jazda trvala hodnú chvíľku,konvoj sa mi už dávno vytratil cez spleť stromov,namierené som mala priamo do srdca hory,kedysi dávno som už išla po tejto stratenej ceste,moja myseľ sa upriamila len na jedno a to s pokorou vypýtať si voľný priechod a ohlásiť návštevu. Stromy akoby vyhoveli môjmu prianiu a rozpletali svoje spletité korene uvoľnujúc priechod do neznáma. Kôň sa odrazu zastavil a vzoprel na zadné nohy,týmto ma skoro vyvrhol zo sedla,ale jemné pohladenie ho ukĺudnilo, cesta ďalej bola chránená silným kúzlom." imor abilis tet verum " a na to sa obraz lesa rozplynul. Svojho tátoša som priviazala o strom a istým krokom som prešla cez vytvorený priechod.
---------------------------------------------------------------------
Ovanul ma zatuchlý vzduch jaskyne. Jeho vlhkost menila všetko na kvapky stekajúcej vody, všetko bolo jemne osvetlené svetlom prichádzajúcim z diaľky. Postupovala som pomaly po klzkom povrchu a zachvíľu sa predomnou otvoril pohľad na kryštáĺovú svätyňu. Bola vyplnená niekoľkými obeliskami a v strede na najväčšom sedela zhrbená ženská postava s pohľadom upretým do zeme. Zastavila som sa neďaleko a sklonila hlavu na znak pokory. " Aký dar mi prinášaš ?" ozval sa jemný šepot,mraziaci až do špiku kostí. Bez odpovede som pomaly uchopila dýku a preťala kožu na svojom pravom predlaktí, pričom z rany začala prúdiť moja čerstvá krv. Postava sa plne nadýchla závanu krvi a už oveľa prívetivejším hlasom dodala " Hmm... takejto pochúťky sa mi dostalo naposledy veľmi dávno, takže sme sa už stretli, čo ťa ku mne privádza opäť?,málokto sa má odvahu vrátiť a postaviť sa pravde tvárou v tvár..." Na to už bola pri mne a pochlipkávala si na "pochúťke" priamo z mojich žíl.
Áno, bola som tu veĺmi dávno,ako malé dieťa , podrobená rôznym rituálom, vďaka ktorým sa zisťoval rozsah mojej moci, avšak z toho si veľa nepamätám. Žena sa vzpriamila a konečne som sa jej mohla zahľadieť do tváre,ktorú jej z veľkej časti prikrývali dlhé čierne kučeravé vlasy, napočudovanie som sa aj napriek jej sklenenému pohľadu cítila bezpečne. Moje telo sa práve zviezlo na zem a v hlave sa vynárali obrazy tých najstrašnejších démonov...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
syslik011
10. 12.decembra 2007 18:50
wau..uajímavé....ale ten nadpis že tretí vek temna tak to je brutal
2
to sú útržky príbehov odohrávajúcich sa v mojej hlave ďakujem
3
Útržky príbehov? Som rada, že už je aj druhé pokračovanie, predpokladám, že si sa inšpirovala Pánom Prsteňov, lebo čím iným... ale to je len a len dobre, znie to fakt fajn, idem sa kuknúť na druhú časť, ktorú som objavila a zrejme ti potom poviem, že s tým nemáš prestávať...
4
komliment ti nepoviem staci aby si pisala dalej.....lebo kvoli takymto pribehom a basniam rada moja existencia cita a nielen ja
Napíš svoj komentár