Chytám si hruď mam ho tam ešte? Mám ešte ten dutý "nepotrebný" sval?
Bije ešte vlastne? Au. Áno.
Nie je to taká obyčajná bolesť. Čo sa deje, veď ono to naozaj bolí.
Pozerám na tie fotky ako obarená.
Nepatrím k ním už?
Slza dopadla na stôl.
Kde nastal zlom? Toľko otázok. Stále o tom istom.
Prednášky o drogách, výchovné koncerty, ľudia, strava,
Všetko. Ach, irónia.
Všetko je o tom istom.
Cit.
Len taká ľudská slabosť.
Snažím sa, snažím sa ľúbiť vás, neodcudzovať, neklamať.
Tak prečo, prečo mi stále hádžete bremená pod nohy, prečo mi to sťažujete?
Niečo naprávaš a to druhé ničíš,
nemôžeš byť všade, s každým, pri všetkom.
Musím si vybrať?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár