Počaroval mi

Chodba.
Parfém.
On.
Ja.

Tak prudko sa otočil, akoby tušil že kráčam za ním, kráčam a vdychujem jeho slastnú vôňu a privieram oči.

Kam ideš? Opýtal sa.
Ticho.
Nechcela, nevedela, nemohla som mu odpovedať, len som sa pousmiala a kráčala ďalej. Ostal stáť, stál len chvíľu, a potom ma dobehol.

Chytil ma za ruku, tak nežne. Hľadel mi priamo do očí tak ako to vedel len on, červenal sa, ale on sa stále tak jemne červenal. Prehovoril niečo tým svojím mužným hlasom, vlastne ani neviem čo, len som sledovala pohyb jeho pier, jeho výraz a tie dokonalé črty tváre.

Čakal na odpoveď stál a čakal. A potom ma len objal pritisol ma k sebe, tak silno ,tak že som chcela prestať dýchať , znovuzrodiť sa a zomrieť v jeho objatí a posledné čo by som cítila by bola jeho vôňa...

No ja som odkráčala akoby sa nič nestalo, len som kráčala tou dlhou tmavou chodbou. A zastala.
Opýtal sa čo to robíš. Ja neviem, sklonila som hlavu.
Tak prestaň, povedal.
A zase som utekala a utekala, až ma dobehol, pobozkal ma.

A niekto otvoril dvere, a ja som sa zobudila.
Zobudila s úsmevom na tvári, a otázkou kto to vlastne je, že blúdi ešte aj v tvojich snoch?
Je to naozaj "len" ten človek ktorého stretávaš každý deň v škole?
Sú to len také "nezmyselné" dlhé pohľady do očí?
Je to len "niekto", kto sa snažil nadviazať kontakt ale ty si opäť utekala?
....

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu