Sedela som w autobuse 23:00 sneh sa ligotal w odraze svetiel. Sledovala som nočnú scenériu a slzy sa mi tisli do očí , preto že bol to ďalší piatok ktorý nedopadol tak ako som očakávala chcela som sa len vyrozprávať a porozprávať.
Myslím že nežiadam toľko veľa. Myslela som aj na neho a bola plná nenávisti lebo som vedela že on na mňa určite nemyslí. Tak strašne som dúfala že konečne aspoň tie karty povedia niečo, niečo čo zmení moju náladu a môj pohľad na niektoré veci. No o5 som očakávala neočakávateľné. Myslím že to už nemá význam..
Keď som vchádzala do chodbičky zažala som svetlo a zbadala svoj odraz v zrkadle, ešte viac som znenávidela seba, rovná ofina sa stočila pre vlhkosť ktorá bola vonku, modré tmavé kruhy pod očami a bledá tvár z pigmentovými škvrnami... zalomila som rukami a stále držala slzy v očiach. Vyzliekla som kabát a vošla do chodby vybalila veci a na stole som zazrela kyticu ruží a otvorené víno. Vtedy som pochopila čo mám doma, 25 rokov skutočnej lásky v dobrom aj v zlom. Jediná ozaj pozitívna správa dňa...
V poslednom čase nechápem, nechápem samú seba nechápem svoju náladu som šťastná a pritom to nie je také šťastie po akom túžim. Keď sa pred pár mesiacmi zdalo byť všetko také normálne také krásne bola som šťastná, no to že som bola šťastná som pochopila až teraz v poslednom čase vôbec neviem co znamená slovo šťastný.
Niekedy tak možno vyzerám keď sa smejem usmievam a tvárim sa šťastne, smejem sa no plačem moja duša plače plačom ktorý nik nepočuje. Robí to tá nenávisť a závisť ktorá je vo mne? Vraví sa že keď Boh chce človeka potrestať zošle na neho závisť.
Závisť je cit, pocit, stav ktorým ubližujeme hlavne sebe. Tak za to ako sa cítim si predsa len môžem sama? Prečo sa to šťastie z pred pár mesiacov skončilo? Čo sa vlastne deje? A prečo si dávam množstvo nespočetné množstvo takýchto otázok? Na ktoré mi nikto neodpovedá.
V dnešný deň som pochopila že potrebujem človeka ktorému by som mohla povedať všetko čo píšem a všetko čo cítim, ale taký neexistuje a preto musím písať keď na mňa nemá nikto toľko času koľko potrebujem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár