Mesiac svieti-pozerám uprene.
Svieti, žiari-všetok zmysel v ňom zniká.
Svieti, žiari-z očí k srdcu svetlo jeho preniká.
Len tam tak svieti, nič nerobí.
Cítim sa ako z Mesiaca.
Myšlienkou svietim-cítim a nič nerobím.
Premýšlať je v tomto okamihu zbytočné.
Treba si užiť chvíľe, ktoré sa stanú v mysli večné.
Pozerám len tak z balkóna,
túto nočnú hodinu,
na polnočnú oblohu,
a na jej jedinečnú okrasu
-jednoduché hviezdy od balkóna!
Malé svietiace ozdoby nočnej krásy
-Mesiaca.
toto vzniklo o polnoci pri pozorovaní padajucich perseidov!
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
soadforever
14. 8.augusta 2008 09:24
zaujimave a vies mi povedat,kde si prisiel na taky napad pisat o Mesiaci?
4
ktoré si podľa všetkého nemal možnosť vidieť,kedže máš balkón zle otočený
ale neprichádzaš o veľa..budú aj na budúci ork..a pomt zase..a aj potom..
ale neprichádzaš o veľa..budú aj na budúci ork..a pomt zase..a aj potom..
Napíš svoj komentár