V Ríši KATRAATU

Všetko sa môže stať a preto-zrkadlo v nás nestačí-zabudnime na neho v deríliu abnormálnej sústredivosťi!!!
Vyvrhnime ho z podzemia a zamávajme jeho odchodu do ríše KATRAATU...

Áno..stretol som ju.
bola učupená úplne v rohu a šialeno sa smiala.
Ale tak troška.
Potichu.
Bláznivo.
Mala porezané ruky a nohy a v očiach nervozitu a stres.
Bolo v nich toľko hrôzy že som nestíhal čítať informácie čo mi posielala pohľadom.pustil som z rúk pohár s vínom.
Prešiel ma mráz po chrbte.
To snáď nieje možné!
Ako je to možné??
Žeby abnormálna mimozmyslovosť???
Porozumenie z oboch strán???
Nie-to spoločné nočné mory čo nás prenasledujú v dni aj noci a spojili nás!
Cítime...myslíme to isté.
Je to zvlášte...
Akoby mi prešlo niečo práve po ruke..no však nikde sa ma nič dotkúť nemohlo..už ma to premáha. Insomnia ma premáha. Insomnia a nočné mory z delíria nedostatku spánku.
Stále sa opakujú. V obmenách. Neviem kam už ísť-kam sa obráťiť. Žiadna cesta nieje správna v tomto ohľade!
Pozrela sa zrazu dole. Oči uprené na zem-ukazovákom vystretým ukazuje na mňa...Zorničky rozšírené.
Vidiet v nich stále strach, utrpenie, úpänlivosť!
Prečo musí toľko trpiet?? Preco???
Je toho hodná a čo vlastne urobila??? Čím si to zaslúžila???
Otázky bez odpovedí-mám ich v tomto momente asi milióny...ale však bez odpovede.
Ako k nim prísť??
Nehodno!
Zabudnúť...Všetko sa jednoducho riešit nemôže.
Smutný sa obraciam chrbtom k nej a opúšťam tento stav mimozmislovosti-umiera-no ja nič nezmôžem.
Nad smrťou nik nezvíťazí.
Vždy nás počká...je večná!
Opúšťam tímto krokom poslednú cestu z miesta KATRAATU!-miesto zabudnutia.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu