Zena lezi na posteli. Ruky ma zviazane policajnymi putami. Lezi nehybne, nepricetne pozera na strop, znicena a unavena. Zaschnute slzy na licach sa jej lesknu a letne luce slnka sa veselo nahanaju na jej nahom tele. Je dokonala. Nadherna. Zmyselne krivky, plne prsia, tmava pokozka s jemnymi chlpkami. Tmave bradavky, znamienko nad perou, velke plne pery. Modre oci. Vlnite dlhe zlate vlasy. Bohyna.
Muz sedi v kuchyni a kraja paradajky. Pohmkava si do hudby a podupkava nohou. Nakrajane paradajky hodi do zeleninoveho salata. Uzasne ranajky. Kazda zena sniva, aby mala muza, ktory je zrucny kuchar a este k tomu ranajku nosi do postele.
Vstava od stola. Okolo pasa ma iba zasteru, inak je nahy. Nadherne svalnate opalene telo. Vyrazne zelene oci, ktore dokazu pozerat tak, ze clovek je pre ne schopny aj zabijat. Plne pery, kucerave blondave vlasy po ramena. Dokonalejsi ako Michaelangelova socha Davida.
Na velku tacku naklada zeleninovy tanier, nakrajany cerstvy chlieb, prazenicu, vonave kolace, kavu, dzus. Kto mal kedy lepsie ranajky do postele?
Vchadza do izby, kde zena lezi na posteli a tacku poklada na postel. Zena sa trochu strhla, muzova pritomnost ju vythla z tranzu. Zacala vnimat a slza sa jej skotulala z velkeho modreho oka.
,,Dobre ranko, milacik. Tu su ranajky do postele. Viem, ze si o tomto vzdy snivala.” hovori sladkym hlasom, ale predsa je badat nieco zvlastne v jeho hlase. Blaznovstvo. Ten muz je iste blazon...
Zo zeninych oci sa zacali kotulat stale vacsie vacsie slzy a zacala nahlas vzlykat. Telom jej prebehol silny krc, zacala sa triast a metat sa. Z celej sily kopla do tacky a s rachotom dopadla na zem. Vsetky tie taniere a pohare sa rozbili, vsetko jedlo sa teraz ocitlo na zemy. Muzova tvar sa z laskaveho vyrazu razom zmenila na vyraz zlostny, nepricetny. Vivaldi stale v pozadi hral, ale rychlejsie, ako keby tam bol skutocny orchester a hral podla situacie. Muz zacal kricat, rozhadzovat rukami ako ten dirigent a hudba sa stale zrychlovala. Vsetko sa to blizilo k uplnemu sialenstvu. Zena videla vsetko ako v spomalenom zabere. Ako sa muzovi metali dlhe vlasy, ako otvaral usta a krical, ale co krical nepocula. Videla iba sliny, ktore v tej zlosti nevedomo vypluval a vsimala si ako jej spomalene pada tenka slina na stehno. Ako dopadla a ako teraz pomaly steka. Vsimala si iba tu slinu. Pomalicky steka... Aka je tepla...
A zrazu facka. Niekto je drzi za ramena a trase nou. Potom pastovka. Dve. Tri. Do oka. Na jedno uz nevidi. Tusim jej to druhe krvaca. Teraz pastovka do praveho prsnika. A potom asi pat. Zena sialene krici, vrieska, tak hlasno, ze samu seba nepocuje. Nepocuje nic iba zrychlujuceho sa Vivaldiho. Orchester, ktory tu skutocne je, hra aby zdramatizoval scenu, ale nikto jej nepomoze. Pastovky a facky sa opakuju. Uz ich zena nestiha ani pocitat. Krv sa jej vali uz odvsadial. Najma z nosa, z oka, z ust. Ale nebrani sa, ved ani nemoze. Snazi sa robit nieco nohami, ktore nie su zviazane, ale marne. Muz na nej sedi a mlati ju. Zena je cela opuchnuta a nedokaze sa uz branit, Vsetko ju neskutocne boli. Tak len place a vrieska.
Zrazu muz prestal. Opatrne otvori jedno oko a potvrdi sa to coho sa obavala. Muz si strhol zasteru. Priblizuje sa k nej...Na silu jej roztiahne nohy. Zena sa snazi branit, ako to ide, ale uz nema sil. Muzovi sa podarilo to, o co sa snazil. Stoporeny ud donej nasilu vrazil a zena od bolesti vykrikla.
Znasilnoval ju. To co robil kazdy den. Den co den. Zenu drzal zviazanu a znasilnoval. Ale vsetci si mysleli, aky je to dokonaly muz, co nosi ranajky do postele...
Pseudoblog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
cerwik
27. 6.júna 2008 15:30
po tej nakladacke uz asi nebola tak krasna ako pred nou...ouch
Napíš svoj komentár