Orgovány musia byť

Kosili trávu.
Najstrašnejší vtip pre alergikov je pre mňa nebom jari.
Pomedzi prsty v sandáloch sa mi prechádzajú kvapky rosy.
Dni začínajú byť neskutočne horúce. Najmä tu,dole.
Posolstvo pre tých, čo vedia --->> Na noc si otvárajte okná, lepšie sa dýcha.
Život je ideálny ráno a večer.
Keď sa zobúdzam a zaspávam.
To medzi tým je v tieto dni len ďalšie číslo v kalendáry.

Neviem sa dočkať chladného severu.
Neviem sa dočkať, keď prídem z leta do druhej jari.
Tu to ide príliž rýchlo.
Tu sú ľudia iní.
Tu som si nestihla všimnúť kvitnúť magnólie, nestihla som ovoňať orgovány a ani som nevidela veľa motýľov...

Ale za to som chodila po obrubníku chodníka.
Sedela som na betónových schodoch pri vode pred hodinou Reálií a čítala The Thirteen Tale.
Zachránila som život bystruške,ktorá sa snažila prejsť do umelého záhonu kvetov vedľa Mlynov.
Žmurkla na mňa a ja som jej poďakovala.
Lastovičník mi vyliečil bradavicu na palci pravej ruky a dážďovníky som videla lietať pomedzi kvapky.

Doma som zas na prvého mája dostala bozk pod čerešňou.
Už nie som prvo-májové teľa a hádam mi to pridalo aj troška na kráse.
Niekedy sa cítim ,že som trochu vyrástla.
Nie do výšky, samozrejme, nohavice mi mamka stále musí skracovať o dobrých 5 centimetrov.
Dnes mam ten pocit ,že potrebujem niečo urobiť.

Potrebujem ísť von.
Potrebujem vedieť,že nežijem dva životy.
Potrebujem prežiť cestu.
Blúdiť po nočnej ulici a čumieť do odostretých okien.
Obdivovať nábytky a pozorovať blikajúce svetielka.
Voňať nočný vzduch.
Počuť spievať cikády a objavovať tmavé zátišia.
A báť sa. Báť sa ísť ďalej.

Potrebujem ísť von, lebo je jedna v noci.
Lebo zajtra je nedeľa.
Lebo nedele sú naše.
Lebo orgovány musia byť...
... na jar.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu