Z denníka Šarloty K.

Nikdy som poriadne nerozumela ľuďom, ktorí si dokázali viesť pravidelný denník. Moje pokusy stroskotali v druhom týždni, kedy sa z každodenných zápiskov stávali, štvordenné, dvojtýždňové, mesačné a po prečítaní predchádzajúcich poznámok som sa nad absurditami ,ktoré som v danej chvíli riešila tak rozosmiala, že som s tým radšej prestala. Ostala som vždy len pri tajnom obdivovaní ľudí čo to naozaj dokážu. Píšu si vlastné anály, vlastné dejiny a ich stopa bude dlho vtlačená do zahnednutého voňavého papiera, až kým sa nerozpadne.

Po pravde však, odhliadnuc od všetkých mojich antipatií k denníkom, ktoré zrejme vznikli len preto, že ja som v nich vždy zlyhala, som vždy rada čítala cudzie denníky. Keď som bola malé dievča, tak som tajne nachádzala skrýše pokladov tajomstiev mojich starších kamarátok a s radosťou som objavovala ich skryté svety myšlienok a pocitov. Nebojte sa v súčasnosti tuto moju úchylku nepraktizujem týmto spôsobom, takže môžete si ma domov spokojne pustiť.
Dnes chodím po antikvariátoch a hľadám tajné skrýše pokladov starých zažltnutých kníh. V jednom takom antikvariáte začal aj tento príbeh a možno bude znieť trochu absurdne ,ale verte mi, nie je to žiadne fantasy. Hoci by asi bolo lepšie, keď si to myslieť budete.

Po dlhom čase som sa stretla s M. , mojou priateľkou. Zhodou nepríjemných okolností sme sa museli rozlúčiť skôr čo nás obe veľmi zarmútilo, ale darmo povinnosti sú povinnosti. Keďže nemám vlastné auto a som odkázaná na verejnú dopravu, ostávala mi asi hodina a pol do odchodu môjho autobusu. Ako vždy som zamierila do kníhkupectva, ale medzi regálmi mi napadlo ,že by som sa mohla ísť pozrieť do nového antikvariátu, na ktorý som už bola toľko krát upozornená, ale nikdy som nemala dostatok zbytočného času tam zájsť.

Začal husto snežiť mokrý sneh a tak blúdiť po meste nebolo dvakrát príjemne a bola som rada, keď som po krátkej chvíli našla antikvariát. Bol obrovský! Voňavý, so starou sedačkou a kreslami ,kde si môžete sadnúť, rozbaliť chlieb so slaninou a ponoriť sa do čítania a študovania! Proste raj so starými knihami, platňami, obrazmi, pohľadnicami a neviem čim ešte, lebo veľa vecí mi po prvýkrát uniklo. Po chvíli tichého blúdenia a potláčania v sebe radostné vzdychy, aby som náhodou nevzbudila pozornosť starého p. Zberateľa, som našla to, čo na mňa čakalo.

Očarila ma stará fľakatá väzba z tvrdého papiera. Táto väzba sa objavuje pri rôznych knihách a ako som sa dozvedela neskôr, je to ručne viazaná väzba. Majitelia si ňou dávali zväzovať knihy, ktoré boli predtým vo forme „paperback“ alebo brožúry bez obalu, aby tým predišli zničeniu strán. Hneď mi napadlo ,že obsah bude asi dôležitý.
Otvorila som prvú stranu. Bolo tam písaným písmom úhľadne napísané :

„ denník Šarloty K.
sept. 2012-dec. 2012“

Nie, nepomýlila som sa v dátumoch a aj si uvedomujem aký rok je teraz. 2012!!! Prekvapilo ma to asi tak, ako Vás a zrejme aj viac, keďže som držala v rukách knihu, ktorá vyzerala tak na 150 rokov a obsah bol z budúcnosti??!! Nonsens, pomyslela som si, alebo dobrý námet na fantasy. Každopádne ma tento denník zaujal natoľko, že som si ho kúpila. Zaplatila som, p. Zberateľ len záhadne podotkol, že som si dobre vybrala a utekala som na autobus.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu