sklamaním znavený na zem padám,
snáď vie Boh,čo vo svojom písme spísal.
Lebo pocit viery vo mne akos zakolísal.
Tak,kde je?
Veď už sa mi i diabol smeje!
A či ju skrývaš,ty sám Pán predo mnou?
Či nezachrániš vlastné dieťa pred temnotou?
Hľadám,no kde ju nájsť môžem?
Či v ľuďoch čo moju nádej ničia?
Čo proti ich slabostiach sám zmôžem?
keď i oni sa láske mojej priečia!
Či hľadať ju môžem v chvíľach krátkych?
Či v priateľstvách a láskach vratkých?
Čas i svet stojí proti mne,proti môjmu plánu,
ako nájsť,cestu vieryhodnú k môjmu Pánu.
Otče,vidíš,zničený samotou tu stojím,
každého ďalšieho pádu nesmierne sa bojím,
neviem čo ďalej,srdce bolesťou a zúfalstvom kričí,
ešte chvíľu bez lásky a ten vzlykavý krik ma zničí...
Bože,či sa moje oči už skutočne sebectvom zatienili?
keď sám nevidím kam moje myšlienky zamierili...
k tomu,že trpím bez lásky čo by ma chránila od smrti,
tam oni smerujú,no ja viem,už viem Pane,ja v láske verím Ti!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zajko30
6. 2.febuára 2011 13:03
veľmi krásne si to precítila........filip
Napíš svoj komentár