-,,More sú slzy Božie, dieťa."-
-,,A čo sú to potom rieky?" Mama pochopí, že Veronika má ešte veľa otázok a tak si ju posadí na kolená.
-,,Rieky sú slzy ľudstva. Vždy v nich bude voda. Každá slza, ktorá bola vyronená pre ľudské trápenie ide do mora. Boh dá, aby sa odparila, veď On nedovolí tvojmu trápeniu pretrvávať viac, než unesieš. No v mori po každej slze ostáva soľ. To preto, lebo Boh nikdy nezabúda na tvoje trápenie."- povedala mama.
-"Nerozumiem."-
-,,Keď ťa bude niečo trápiť,odovzdaj svoje slzy Bohu. On ti dá novú radosť ale nikdy nezabudne na tvoju oddanosť a vo večnosti ťa za ňu odmení."-
-"A čo je potom dážď?"- spýta sa Veronika.
-"Dážď sú slzy hriešnikov, čo ľutujú svoje činy. Bez ich ľútosti by na svete nebol život"-
-"Ty si povedala, že v mori sú Božie slzy. Ale veď sú tam len slzy ľudí nie?"-
-"Za každú tvoju slzu tvoj Otec vyroní sĺz more, dieťa."-
(Toto je poviedka, ktorú som napísala dva dni po mojom prvom svätom prijímaní
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár